Nestojíme im ani za odôvodnenie?

tí, ktorí proti novele namietajú, v zásade používajú podobný algoritmus ako jej autori. Stručne – na jednej strane autori novely, Policajný zbor, Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v podstate len jednoducho tvrdia, že navrhovaná povinnosť uchovávať dáta o komunikáciách „je dôležitým nástrojom ochrany ústavného zriadenia, bezpečnosti štátu a vnútorného poriadku“ a ani sa príliš nenamáhajú uvádzať dôvody pre požadované nastavenie konkrétnych parametrov (vzdialený online prístup k dátam, doba povinného uchovávania týchto údajov, a pod.). Na druhej strane oponenti návrhu v podstate tiež len jednoducho tvrdia, že navrhovanými ustanoveniami dôjde k narušeniu súkromia občanov a takto získaný prínos je prinajmenšom otázny. Skrátka – tvrdenie proti tvrdeniu, argumenty sa buď neuvádzajú, alebo majú len všeobecný charakter.

V takejto situácii sú politici, ktorí to majú rozhodnúť, postavení pred rozhodovanie v štýle „buď-alebo“ … čo by nemuselo prekážať za predpokladu, že všetci, alebo aspoň väčšina zvolených zástupcov ľudu, sa v danej problematike náležite orientujú – asi nebudem jediný, kto o splnení tejto podmienky vážne pochybuje. No ak sa problém bude stavať do pozície „buď sa novela prijme, alebo nie“, u poslancov zrejme preváži skutočnosť, že novelou sa má do slovenského práva zaviesť smernica EÚ ... Domnievam sa preto, že oponenti novely by mali využiť aj iný prístup ako (síce správna, ale predsa len všeobecná) námietka že novelou príde k narušeniu súkromia občanov. Keď už nič iné, je možné sa pýtať - autori novely predsa čosi požadujú, patrilo by sa aby svoje požiadavky aj náležite odôvodnili. Nemusia pritom ani prezradiť utajované skutočnosti z kuchyne bezpečnostných zložiek. Autori znenia novely, resp. zástupcovia zainteresovaných zložiek (PZ, SIS, VS), na takýto prístup vytvorili celkom slušné podmienky…

Môžme začať trebárs konštatovaním, že autori/„bezpečnostné zložky“ zrejme súkromie občanov nepovažujú za niečo dôležité, hodné zreteľa – inak by asi dôvodová správa v časti Odhad dopadov na obyvateľov netvrdila že „Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov.“ V čase, kedy sa EÚ stále viac usiluje klásť dôraz na ochranu súkromia (čo sa nakoniec prejavilo aj v úpravách pôvodného znenia smernice EÚ o uchovávaní telekomunikačných dát), je takto verejne „štátnou mocou“ prejavené pohŕdanie právom občanov na súkromie prinajmenšom pozoruhodné – a zároveň ukazuje, že autori novely si s týmto aspektom zrejme veľmi hlavu nelámali (čo by malo byť pre zákonodarcov signálom o nevyváženosti smernice a príležitosťou pre jej úpravy smerom k presadzovaniu oprávnených záujmov občanov).

Absencia zdôvodňovania zo strany autorov novely, resp. bezpečnostných zložiek je zvlášť výrazná v prípade určenia lehoty na uchovávanie identifikačných, prevádzkových a lokalizačných údajov účastníkov komunikácie. Dva roky povinného uchovávania údajov o komunikácii cez pevnú linku či mobil – ako sa dospelo k tomuto údaju? Smernica EÚ pritom stanovuje len minimálnu (6 mesiacov) a maximálnu (2 roky) hranicu pre túto lehotu – aký bol dôvod pre presadzovanie maximálnej lehoty? V tej súvislosti je vhodné spomenúť, že keď sa pripravovala zmienená smernica EÚ, v Holandsku bol zrealizovaný prieskum, ktorý zisťoval ako ďaleko do histórie komunikácie potrebujú zájsť bezpečnostné zložky pri vyšetrovaní prípadov. Výsledky boli zaujímavé – analýzou prípadov, pri vyšetrovaní ktorých bola využitá možnosť zachytenia a analýzy telekomunikačných údajov sa ukázalo, že vyšetrovatelia potrebovali údaje najviac pár (tuším 6) mesiacov staré ... S týmito zisteniami kontrastovali odpovede oslovených reprezentantov holandských bezpečnostných zložiek, ktorí na otázku o potrebnej lehote na uchovávanie telekomunikačných údajov svorne udávali odhady rádovo v jednotkách rokov. To, ako dlho chcú slovenské bezpečnostné zložky „pre každý prípad“ uchovávať také údaje, vidieť z návrhu novely, bolo by však zaujímavé vedieť, do akej miery by sa toto želanie zhodovalo s výsledkami analýzy potreby ich využitia v doterajších prípadoch ... dal si vôbec niekto tú námahu, aby takú analýzu urobil?

Dvojročná lehota povinného uchovávania telekomunikačných údajov je dosť dlhá na to, aby sa dalo požadovať jej uspokojivé odôvodnenie. To, ktoré ponúkol policajný viceprezident Trendu, je pri všetkej úcte k jeho funkcii, chabé – vraj kvôli možným požiadavkam ostatných krajín EÚ („Môže sa stať, že teroristi budú mať pri príprave útoku základňu na Slovensku, a ak budeme požiadaní o údaje, nebudeme mať čo poskytnúť.“). Nuž, po prvé, smernica EÚ stanovuje minimálne šesťmesačnú lehotu, takže tvrdiť že „nebudeme mať čo poskytnúť“ je, jemne povedané, prehnané. Po druhé, aj bez spochybňovania potreby medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti sa dá pýtať, či nie je slovenská polícia až prehnane preventívne ústretová – to naozaj len kvôli takej možnosti je potrebné dva roky skladovať telekomunikačné údaje skoro celej (keďže mobily majú dnes aj deti) populácie Slovenska? A keďže samotná novela otázku poskytovania týchto dát do zahraničia dostatočne nerieši, ostáva nám len hádať, či naše bezpečnostné zložky nebudú až tak ústretové, že do zahraničia ochotne posunú nielen telekomunikačné údaje podozrivých osôb, ale „pre istotu“ aj ostatných občanov Slovenska... veď to, akú dôležitosť pripisujú právu občanov na súkromie, demonštrovali už zmieneným konštatovaním že v prípade novely „sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov“.

Novele zákona o elektronických komunikáciách sa pravdepodobne nevyhneme – predovšetkým vzhľadom na nevyhnutnosť zaviesť príslušnú smernicu EÚ do slovenského právneho systému. To by však nemal byť dôvod na to, aby všetky návrhy, s ktorými autori novely prišli, a ktoré prekračujú rámec onej smernice EÚ, prešli v nezmenenom znení. Novelou celkom jednoznačne dochádza k narušeniu, resp. obmedzovaniu práva občanov na súkromie a preto je potrebné od autorov novely (resp. bezpečnostných zložiek, ktoré ju presadzujú) vyžadovať náležité odôvodnenie nevyhnutnosti aspoň tých najvážnejších zásahov do súkromia a primerané záruky toho, že nedôjde, resp. sa obmedzí možnosť zneužitia takto získaných údajov. Zatiaľ to totiž vyznieva tak, ako keby autori novely nepovažovali za potrebné svoje návrhy odôvodňovať ... ako keby podcenili či už prípravu novely, alebo občanov, na ktorých majú jej dôsledky dopadnúť.