Poštoví doručovatelia a ochrana súkromia

Iste, informáciu o tom, na ktorej adrese potrebujú vymaľovať, ťažko možno označiť za osobné údaje. Napriek tomu by asi nebolo dobré prehliadať takéto kreatívne využitie doručovateľov ... veď poštový doručovateľ si pri svojich návštevách môže všimnúť ďalšie skutočnosti a poskytnúť aj iné informácie o domácnosti a jej obyvateľoch. Síce to nebudú rodné čísla, ale aj osobné postrehy môžu o všeličom vypovedať ... obzvlášť ak doručovatelia budú inštruovaní na čo majú zamerať svoju pozornosť.

Nie som si istý, či by náš súčasný zákon o ochrane osobných údajov dokázal vymedziť pre takúto aktivitu primeraný rámec ... o.i. aj preto, že tu nejde o vyžadovanie údajov od dotknutých osôb, ale o niečo ako zbieranie postrehov, spomienok či dojmov doručovateľov. Naviac, výstupom by boli len zoznamy mien a adries – nie všetkých navštívených, ale len tých, ktoré by spĺňali dané kritérium (napr. domácnosti s deťmi v pubertálnom veku) ... a zoznamy mien a adries nie sú stredobodom pozornosti zákona. Dúfam preto, že sa Slovenská pošta nebude inšpirovať nápadom kolegov z Nového Zélandu – aspoň dovtedy, kým nebudú jasnejšie vymedzené zásady ochrany súkromia aj pre takéto či obdobné situácie. Veď návštevu cudzích ľudí možno odmietnuť, kto by však od svojich dverí odháňal poštového doručovateľa?