Pre koho sa pripravuje eGovernment?

Zdá sa, že základné dokumenty informatizácie na Slovensku predpokladajú, že hlavným záujmom občanov v eGovernmente je možnosť vybaviť si čo najviac záležitostí bez osobnej návštevy úradu. Povedzme že je to tak, ale za každú cenu??? Pozrime sa napríklad na to, aké sú podmienky pre využívanie systému podávania daňových priznaní cez Internet (na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že jeho používateľ v niektorých prípadoch ani nemá možnosť výberu, zákon ho núti použiť toto riešenie). Aby ho človek vôbec mohol používať, musí mať „korektne nastavenú úroveň zabezpečenia prehliadača“ – tak to označuje príručka, ktorá aj uvádza podrobný postup ako na to. Pokúsme sa naladiť pozitívne a optimisticky veriť, že starostlivý štát týmto len chce dosiahnuť, aby náš systém, z ktorého pristupujeme na stránku Daňového riaditeľstva, bol náležite zabezpečený. Určite chvályhodné, veď nie každý je špecialista na bezpečnosť prehliadačov. Ani laik však nemôže prehliadnuť, že „korektne nastavená úroveň zabezpečenia“ podľa príručky pozostáva z toho, že pôvodná „stredne vysoká“ úroveň (pre zónu Internet) sa upravuje tak, že množstvo nastavení zakázať sa zmení na povoliť (naopak ani raz). A ak by niekto ešte veril, že štát nás nebude nútiť zhoršiť bezpečnosť vo svojom systéme, zvyšky dôverčivosti zažijú vážny otras pri položke s aj pre laika zrozumiteľným názvom „Spúšťanie aplikácií a nebezpečných súborov“. Aj v tomto prípade totiž príručka predpisuje povoliť .

Skrátka, používanie systému podávania daňového priznania cez Internet je podmienené znížením úrovne zabezpečenia svojho prehliadača. Povedzme, že zo strany systému Daňového riaditeľstva človeku nič nehrozí, takže sa nič nestane ak zníži úroveň zabezpečenia, ale ak chce ten istý prehliadač použiť aj na prezeranie iných stránok ... . Dodávateľovi systému sa takto uľahčilo riešenie zadania, cenou bolo zvýšené ohrozenie všetkých používateľov predmetného systému. Koho záujmy tu teda prevážili – dodávateľa, alebo používateľa? Čo, resp. kto zabráni riešiteľom aj ostatných častí eGovernmentu zvoliť takýto prístup? Ak prevážia ich záujmy, ani by neprekvapilo, keby rôzne časti eGovernmentu vyžadovali jedinečné vlastné nastavenie zabezpečenia prehliadača – a zúfalí používatelia by namiesto neustáleho prestavovania jednotlivých položiek zvolili jednoduché riešenie pozostávajúce zo zníženia úrovne zabezpečenia svojho systému na nulu. Čo, resp. kto riešiteľov jednotlivých častí eGovernmentu prinúti zohľadňovať záujmy občanov, ktorí koniec koncov by mali byť tí, pre ktorých sa eGovernment robí?

Na kľúčové dokumenty informatizácie sa v tomto nemôžme spoľahnúť – absentuje v nich predstava o „hráčoch“ informatizovanej spoločnosti, ich prioritách a predpokladaných postojoch. Znamená to, že nielen nedávajú usmernenia pre rešpektovanie ich záujmov, ale ani neupozorňujú, že títo „hráči“ vôbec môžu mať nejaké záujmy, ktoré je potrebné/vhodné zohľadniť. Je to len opomenutie? Alebo pre ich autorov sme len nevedomý dav, od ktorého sa očakáva že automaticky a bez výhrad prijme všetko, čo pre nich „múdre centrum“ pripravilo? Nemalo by sa zabúdať ani na zvláštny prístup k praktickej ochrane osobných údajov, v týchto dokumentoch... Napríklad Koncepcia informatizácie verejnej správy je navrhnutá tak, že kópie osobných údajov občanov sa po čase nekontrolovane „rozlezú“ po rôznych systémoch (dôsledok tzv. „cache-ovania“, ako to Koncepcia nazýva) bez toho, aby sa upozornilo na novú situáciu v ochrane osobných údajov, ktorá tým vznikne. Ani v tomto prípade sa nezdá, že by rozlet nápadov riešiteľov bol limitovaný braním ohľadov na nejaké záujmy občanov, v tomto prípade rešpektovaním základných princípov ochrany ich osobných údajov. V tomto kontexte nadobúda na význame tá časť prednášky splnomocnenca pre informatizáciu na tohtoročnom kongrese ITAPA, v ktorej prehlásil, že kľúčové dokumenty informatizácie sú dobré a bude sa z nich vychádzať aj naďalej. Otázka čo, resp. kto riešiteľov jednotlivých častí eGovernmentu prinúti zohľadňovať záujmy občanov teda ostáva otvorená...