Spojovací prvok

Aj keď svoju úlohu zohrala zrejme aj náhoda i ďalšie aktivity vyšetrovateľov, popisovaný prípad pekne ukazuje význam spájania čiastkových informácii a dôležitosť toho, čo môže byť použité ako „spojovací prvok“. Nezaškodí si také čosi pripomenúť – počet ľudí, ktorých nenapadne možnosť kombinovania čiastkových informácií do jedného celku, ale očakávajú, že niekto im všetko predloží „ako na tácni“, je dosť veľký a tuším ustavične rastie (usudzujúc z mojich skúseností so študentami). Nejde len o to, že takíto ľudia sa sami ochudobňujú o možnosť kombináciou viacerých zdrojov získať niečo naviac, ale aj o to, že si potom neuvedomujú niektoré riziká ktoré sa ich môžu priamo dotýkať. Na ilustráciu tvrdenia v závere predchádzajúcej vety napríklad položme otázku – prečo je vlastne rodné číslo také dôležité, prečo ho zákon o ochrane osobných údajov tak urputne chráni?

Zdá sa, že dosť ľudí si myslí, že rodné číslo je preto dôležitým osobným údajom, lebo v sebe skrýva dátum narodenia a informáciu o pohlaví dotyčnej osoby. Aj keď takéto vysvetlenie uviedol v rozhovore s K.Sudorom aj predseda Úradu na ochranu osobných údajov, nevidím v tom logiku. Veď dátum narodenia zákon (o ochrane osobných údajov) nejako nevyzdvihuje ako čosi zvlášť hodné ochrany, ani nehovoriac o tom, že stanovisko Úradu k prípadu zverejňovania rodných čísiel v Obchodnom vestníku na internete priamo uvádza že „účel možno docieliť ... v tomto konkrétnom prípade nahradením rodného čísla iným údajom, napr. dátumom narodenia“ – čiže zverejnenie dátumu narodenia nie je, na rozdiel od rodného čísla, zakázané. No a informácia o pohlaví tiež nie je sama osebe nejako extra chránená, ani nehovoriac o tom že na Slovensku ju možno v naprostej väčšine prípadov určiť z mena či priezviska, alebo hoci aj pohľadom na dotyčnú osobu ... prečo by potom číslo, z ktorého sa viac nedá vyčítať, malo byť také dôležité že mu zákon venuje zvláštnu pozornosť?

Pripomeňme si, že rodné číslo má byť jedinečným identifikátorom osoby – akousi „nálepkou“, ktorú človeku po narodení prilepí matrika a ktorá sa s ním tiahne celý život a aj po smrti ostáva v archívoch v dokumentoch týkajúcich sa dotyčnej osoby. Jednoznačná nálepka sa dá skonštruovať viacerými spôsobmi, a ešte v „dobe predpočítačovej“ sa vybral práve ten, ktorý do nej zakomponoval aj dátum narodenia a údaj o pohlaví – ale výslovne požadovanou vlastnosťou je práve tá jedinečnosť. Práve takú vlastnosť štát potrebuje na jednoznačnú identifikáciu svojich občanov pri administratívnych úkonoch týkajúcich sa vzťahu štát – občan, a tých nie je málo(to, že sa vyskytujú prípady viacerých jednotlivcov s rovnakým rodným číslom, je známy dôsledok administratívnych neporiadkov, ktorý sa rieši keď sa taký prípad objaví).

Keď sa na to pozrieme takto, rodné číslo je (ešte lepšie ako mikina z prípadu v úvode tohoto článku) použiteľné na spájanie čiastkových informácií z viacerých zdrojov – stačí si len uvedomiť, koľko informačných systémov s osobnými údajmi obsahuje aj rodné čísla. Nejde len o IS používané v štátnej či verejnej správe, ale aj v komerčnej sfére, napríklad tam, kde je uložená povinnosť ohlásiť skutočnosti týkajúce sa fyzických osôb určenej inštitúcii (napr. daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne) – na takéto účely je potrebné príslušnú osobu jednoznačne identifikovať. V zásade všade tam, kde je potrebné v databáze osobných dajov použiť tzv. jedinečný identifikátor, sa dá použiť vlastný – ale je jednoduchšie použiť rodné číslo, pretože to má požadovanú vlastnosť a „je poruke“ – tak prečo by si návrhár systému pridával prácu, však... Pri takom počte systémov, kde sa vyskytuje rodné číslo, niet lepšieho „spojovacieho prvku“ umožňujúceho pospájať čiastkové informácie z niekoľkých systémov – nie je táto vlastnosť rodného čísla z hľadiska narušenia súkromia človeka nebezpečnejšia ako prezradenie jeho pohlavia a dátumu narodenia?

Je síce pravda, že rodné číslo sa v niektorých systémoch používa ako vstupné heslo (obľúbené riešenie tam, kde správca IS musí zriadiť prístupové kontá pre veľký počet používateľov a z bezpečnostných dôvodov potrebuje pre každého iné prístupové heslo – napríklad univerzity), ale to je len zjednodušenie si práce správcu systému, dôsledok existencie rodného čísla, nie dôvod na jeho zavedenie ... Zdá sa teda, že nie to, čo rodné číslo o človeku vypovedá, ale to, na čo sa rodné číslo dá použiť z hľadiska (narušenia) ochrany súkromia človeka, je tak dôležité, že si rodné číslo zaslúžilo zvláštnu ochranu v zákone o ochrane osobných údajov ... Pri takomto pohľade by potom aj dlho pripravované nahradenie rodného čísla tzv. bezvýznamovým identifikátorom nemalo priniesť podstatnú zmenu – ak bolo doteraz zakázané publikovanie rodného čísla, malo by byť zakázané aj publikovanie bezvýznamového identifikátora. A ľudia sa budú pýtať, prečo preboha nemožno publikovať „bezvýznamové“ číslo...

Alebo niekto pozná iné, podľa možnosti logické, vysvetlenie toho, prečo má rodné číslo v zákone na ochranu osobných údajov také výsadné postavenie?