Tak už vieme, čo je pre Úrad na ochranu osobných údajov dôležité

„politike“ Úradu v oblasti informovania občanov. Môj príspevok, na ktorý dokument reaguje (pozri tiež Súvisiace články), pozostával zo 4 odstavcov – v prvom som vyjadril počudovanie, prečo o Úrade viac nepočujeme, veď príležitosti na svoje zviditeľnenie nesporne má. Následne som uviedol dva príklady ako sa mohol Úrad mediálne zviditeľniť – druhý odstavec som venoval afére SWIFT, tretí odstavec otázke prečo Úrad neinformuje o svojich aktivitách či stanovisku aspoň v medializovaných prípadoch porušovania zákona o ochrane osobných údajov. V poslednom odstavci som opäť krátko zdôraznil centrálnu tému príspevku, teda že by ma zaujímalo, prečo o Úrade, o jeho činnosti, nepočuť viac. A aká bola reakcia?

Dokument – stanovisko, podpísané nickom „Úrad na ochranu osobných údajov SR“, hneď v úvode označuje moje príspevky na blog.sme.sk ako „útoky“, zaujaté voči Úradu a jeho predsedovi a naznačuje, že ich píšem na niekoho objednávku či popud, keďže je „zjavné, že tu nejde o vec ochrany osobných údajov, ale o naštartovanie niečoho alebo niekoho”. Hmmm, škoda že túto myšlienku autor nerozvinul ďalej, naozaj by som rád vedel čo všetko z môjho celkom mierne ladeného blogu autor v tomto smere vydedukoval. To však nie je dôležité – podstatná časť (zhruba 2 strany) stanoviska sa zaoberá niečím iným. V mojom príspevku som totiž v treťom odstavci ako ilustratívny príklad informovania občanov spomenul pokutu, ktorú nedávno dostal grécky operátor Vodafone a položil som otázku, ako reagoval Úrad v medializovaných prípadoch porušenia zákona o ochrane osobných údajov na Slovensku. Vychádzal som zo zahraničného zdroja informácií, na ktorý som v mojom blogu aj uviedol link (to sa však nedostalo do printového vydania SME). A práve a len na túto časť z môjho príspevku sa stanovisko Úradu zameralo a na dvoch stranách rozoberá hriechy, ktorých som sa v tomto prípade dopustil. Stručne – Vodafone v skutočnosti dostal vyššiu pokutu, ako som uviedol, a zavádzal som keď som napísal že pokutu uložil „grécky dozorný orgán na ochranu súkromia“ – v skutočnosti ju uložil „grécky dozorný orgán pre informačnú a komunikačnú bezpečnosť a súkromie“. Toť vsjo, z neznámych dôvodov považoval autor stanoviska (v plnej kráse si ho čitateľ môže prečítať na webstránke Úradu ) práve toto za najpodstatnejšiu časť môjho príspevku. Na záver si už len povzdychol nad nekorektnosťou denníka SME, ktorý takéto niečo uverejnil.

Z toho, ako je stanovisko Úradu formulované, cítiť urazenosť, emócie, čo samo osebe je dosť trápne ak ide o oficiálne vyjadrenie organizácie. Čo je však zaujímavejšie je, že stanovisko spolu s tým, čo Úrad na svojej webstránke dlhodobo nezverejňuje, vypovedá o prioritách a názoroch Úradu v oblasti informovania občanov – návštevníkov jeho webstránky. Úrad nezaujal stanovisko, resp. neinformoval občanov o prípade SWIFT – opakovanom a svojim rozsahom závažnom porušovaní direktívy EÚ o ochrane osobných údajov. Úrad nezverejnil svoje stanovisko ani k medializovaným prípadom, kedy došlo k úniku osobných údajov občanov Slovenskej republiky – napríklad únik osobných údajov cca 20 000 osôb z poisťovne Uniqa. Zato Úrad považoval za nevyhnutné občanov na svojej webstránke informovať o tom, že v jednom blogu jeho autor v ilustratívnom príklade, ktorý prebral zo zahraničného zdroja, uviedol menšiu ako skutočne udelenú sumu pokuty a namiesto „grécky dozorný orgán pre informačnú a komunikačnú bezpečnosť a súkromie“ napísal „grécky dozorný orgán na ochranu súkromia“. Tak už konečne vieme, čo Úrad na ochranu osobných údajov SR pokladá za podstatné a čo nie, a čo má byť podľa Úradu pre občana (ktorého záujmy Úrad chráni) v oblasti ochrany osobných údajov dôležité a čo nie...