Zákon o ochrane osobných údajov v praxi

Využil som na to prípad, o ktorom som na blogu už písal – v čase predvolebnej kampane pre voľby do Národnej rady došla na adresu môjho otca zásielka propagujúca kandidáta č. 35 na kandidátke politickej strany, ktorej bol môj nebohý otec za svojho života radovým členom. Mal som teda dôvodné podozrenie, že zoznam členov onej politickej strany nie je adekvátne chránený pred prístupom neoprávnených osôb (povinnosť ktorú ukladá §15 ods. 1 zákona), resp. že došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti (§18, obzvlášť §18 ods 2 zákona). Podozrenie je však málo, lebo neviem kto všetko má k databáze členov predmetnej politickej strany povolený prístup. Aby som sa v situácii zorientoval, využil som možnosť ktorú mi zákon dáva – v súlade s §32 zákona som požiadal ústredie onej strany o kópiu evidencie informačných systémov, ktoré prevádzkujú. Rešpektoval som pritom pochopiteľné časové stresy v ústredí politickej strany pred voľbami i po voľbách – až dňa 21.9.2006 som sa doporučeným listom obrátil na ústredie predmetnej politickej strany a s odvolaním sa na §32 zákona č.428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov som požiadal o poskytnutie kópie evidencie informačných systémov ktoré prevádzkujú.

Ani ma príliš neprekvapilo, že moja žiadosť bola ignorovaná. Tým, že prevádzkovateľ IS nereagoval na doporučenú žiadosť však jasne došlo k porušeniu môjho práva a tak som mohol uplatniť ďalšiu možnosť, ktorú zákon občanovi dáva - možnosť posťažovať sa. Pred pár dňami som preto Úradu na ochranu osobných údajov oznámil, že Slovenská národná strana porušila povinnosť uloženú §32 zákona (povinnosť sprístupniť evidenciu komukoľvek, kto o to požiada). Podozrenie z porušovania ďalších ustanovení zákona neviem preukázať, zákon mi však dáva možnosť Úradu oznámiť aj podozrenie z porušovania zákona, a tak som „pribalil“ aj oznámenie podozrenia z porušovania povinností uložených §15 ods. 1 (povinnosť prevádzkovateľa IS chrániť osobné údaje pred nedovoleným prístupom a sprístupnením), §18 (povinnosť mlčanlivosti oprávnených osôb) a §29 (povinnosť viesť evidenciu informačných systémov) Slovenskou národnou stranou.

Tým som vyčerpal možnosti, ktoré mi zákon o ochrane osobných údajov ako fyzickej osobe dáva – pokračovanie je na Úrade na ochranu osobných údajov a tomu zákon umožňuje poriadne dlhé lehoty (60 dní, ktoré si môže ešte predĺžiť) na prešetrenie oznámenia. Som zvedavý na výsledok.