Ako to autor myslel?

„Stratégia informačnej bezpečnosti v SR bude vychádzať z princípu, že kľúčové a citlivé informácie budú spravované výlučne štátom.“ Hmmm, keby šlo o utajované skutočnosti, ťažko možno namietať, ale autor pod kľúčovými a citlivými informáciami mal zrejme na mysli niečo iné, nakoľko hneď za spomenutou vetou pokračuje „Len tak môže byť zabezpečená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, čo v súčasnosti nie je spoľahlivo zabezpečené. Pozitívne dopady pre občanov budú spočívať aj v ochrane pred neoprávneným zhromažďovaním a tým aj zneužívaním údajov o svojej osobe pre komerčné aktivity...“. Z toho by sa dalo usúdiť, že autor medzi „kľúčové a citlivé informácie“ zaraďuje aj osobné údaje – a teda že Stratégia bude predpokladať že (aj) osobné údaje občanov budú spravované výlučne štátom.

Dá sa samozrejme diskutovať o tom, či naozaj štát dokáže zabezpečiť ochranu spracúvaných (osobných) údajov na takej úrovni, aby bola zabezpečená „nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia“. O to mi však teraz nejde – predpokladajme, že za splnenia istých predpokladov to štát (štátna správa) naozaj dokáže. Čomu dosť dobre nerozumiem je, ako si vlastne autor článku (a vzhľadom k uvádzanej funkcii aj nie nepodstatná osoba za pripravovanou Stratégiou) predstavuje naplnenie toho princípu – veď v súčasnosti sa osobné údaje v nie malom rozsahu spracúvajú aj v neštátnom sektore (napr. banky, neštátni lekári, Orange či T-Mobile, ...). Napadajú ma len dve možnosti, ako to zrealizovať – banky, lekári, Orange či T-Mobile budú donútení zlikvidovať svoje záznamy a budú ďalej fungovať bez nich ... alebo (druhá možnosť) sa dočkáme znárodnenia a potom naozaj budú osobné údaje občanov spravované výlučne štátom. Alebo to autor článku myslel inak? Ako? Zdá sa, že tá (už dlhšiu dobu) pripravovaná Národná stratégia pre informačnú bezpečnosť bude naozaj stáť za pozorné prečítanie...