Čo všetko sa môže skrývať pod povrchom...

Napríklad, správa odvolávajúca sa na trochu pochybný zdroj referuje o nápade, podľa ktorého silikónové prsníky nemusia plniť len dekoratívnu funkciu ... stačí implantáty naplniť plastickou elektronikou a ajhľa – v jednom prsníku bude MP3 prehrávač, zatiaľ čo druhý bude skladovať kompletnú zbierku obľúbených nahrávok (pre tých, ktorým teraz zasvietili oči – predpokladá sa ovládanie prehrávača cez Bluetooth, nie manuálne...)

Správa síce hovorí o možnom využití doteraz nevyužívaného priestoru len na tento účel, keď sa však nad tým zamyslíme, v zásade nie sú dôvody prečo by sa takáto myšlienka mala obmedziť len na prehrávanie hudby. Veď aj keď ostaneme pri audiotechnike, úprava na diktafón by mala byť jednoduchá – a výsledná možnosť nepozorovaného nahrávania zvukov z okolia nositeľky implantátov predstavuje novú potenciálnu hrozbu pre súkromie... Zoznam dôsledkov (hrozieb) pre súkromie a bezpečnosť sa však tým len začína. Hrozba existencie takýchto nahrávacích zariadení, či už len využitia pamäťovej kapacity skrytej v implantátoch na vynášanie množstva citlivých dát by mohla pre mnohých strážcov bezpečnosti predstavovať vítanú zámienku na spestrenie si nudnej služby naozaj osobnými prehliadkami ... na druhej strane by šlo jednoznačne o významný zásah do súkromia dotknutých osôb. A čo potom ak sa do implantátov umiestni procesor a dostatočnou pamäťou, Linuxom a množstvom programov na monitoring prevádzky bezdrôtovej lokálnej siete (WLAN) či priamo na aktívne útoky proti informačným systémom...

Hmmm, vyzerá to, že ak sa spomenutý nápad podarí realizovať, čakajú nás v oblasti ochrany súkromia a informačnej bezpečnosti zaujímavé časy... Na jednoduché riešenia, spočívajúce v zákaze vstupu žien do kritických priestorov sa pritom nedá príliš spoliehať, veď to by sme sa dočkali asi len novej módy – silikónových bicepsov u mužov...