Koľko toho o vás Google vie?

Autor sa hneď na začiatku pokúsil zadefinovať cieľovú skupinu čitateľov – zjednodušene povedané každý, kto používa web. S tým sa v podstate dá súhlasiť, len by som dodal, že pre prečítanie celej knihy je sem-tam potrebná istá dávka trpezlivosti pri prekonávaní rôznych „odbočiek“ ktoré s témou ochrany súkromia súvisia len čiastočne, resp. vyrovnanie sa so skutočnosťou, že predpokladaná úroveň znalostí čitateľa (a teda úroveň výkladu autora) dosť osciluje.

Ale inak je to čítanie, ktoré podľa mňa celkom dobre pomôže uvedomiť si rozsah i zložitosť problému ochrany súkromia na Internete. Už v úvodnej kapitole čitateľ nájde základný prehľad služieb a prostriedkov Google a príklady informácií, ktoré sa dajú odvodiť z ich použitia. V tej istej kapitole autor uvádza sériu príkladov, ktoré ilustrujú napr. často prehliadanú skutočnosť, že čo-to sa dá odvodiť aj z nepriamych informácií (známy prudký nárast objednávok pizze z Pentagonu či Bieleho domu ako signál vážnej krízy – vojna v Perzskom zálive, či škandál s Monikou Lewinskou), resp. že nevinné čiastkové informácie, pozbierané za isté časové obdobie, prezradia viac ako každá z nich (napr. dotazy na symptómy rakoviny pľúc, neskôr nasledované dotazmi na zdravotné zariadenia špecializované na túto oblasť tiež niečo vypovedajú ... a keď po pár mesiacoch niekto z blízkej rodiny googluje adresy pohrebných služieb, záver je vcelku jasný). Alebo – séria dotazov na Google Patent Search z výskumného pracoviska môže prezradiť kľúčové myšlienky novoobjavenej technológie, a tak ďalej.

Po relatívne všeobecne orientovanej úvodnej kapitole sa ide viac do hĺbky – napr. otázka dôvery (viete koľkým a ktorým organizáciam vlastne dôverujete, keď používate počítač a Internet?), možnosti úniku informácií z počítača (vrátane elektromagnetického vyžarovania či možnosti odvodiť isté informácie zo zvukov vyprodukovaných pri písaní na klávesnici), čo sa dá vyťažiť zo stôp ktoré používateľ zanechá v logoch, či čo môže prezradiť používanie vyhľadávacieho systému. Posledný prípad (čo prezradia dotazy vyhľadávaciemu systému) nie je analyzovaný len teoreticky, ale autor vychádza z konkrétneho prípadu – súboru asi 20 miliónov dotazov vyše 650 000 používateľov AOL, ktorý bol nedopatrením zverejnený na Internete v auguste 2006. Hoci v tomto súbore sú používatelia identifikovaní len číslom, analýza toho, aké informácie na Internete hľadali piati autorom vybraní používatelia, prezrádza dosť – okrem približnej lokality (okres a mesto) v niektorých prípadoch náboženské vyznanie, zdravotný stav (vrátane tehotenstva), osobné túžby („ako sa stať herečkou?“, „ako schudnúť?“), plány podnikania, cestovateľské plány, ...

Autor nezabudol ani na to, že aj keď si niekto dá pozor na to, aby pri vyhľadávaní na Internete neuvádzal svoje osobné údaje, môžu ich namiesto neho prezradiť iní. Ilustratívny scénár je naznačený už v úvodnej kapitole – hacker, ktorý si zakladá na svojej anonymite a ktorý si dá pozor, aby sa jeho pravé meno a fotografia nikde neobjavili online ... aby ho potom prezradil jeho obdivovateľ, ktorý na základe klebety o jeho pravom mene, zachytenej na konferencii, zadá do vyhľadávača dotaz v ktorom sa objaví ako pravé meno, tak aj prezývka, pod ktorou je hacker známy. Pochopiteľne, bez prístupu k logom Google sa len ťažko odhaduje rozsah tohoto problému, autor však na oveľa menšom príklade svojej webstránky ukazuje, aké kúsky informácii o ňom sa dajú odvodiť z dotazov, ktoré doviedli návštevníkov na jeho stránku.

Dá sa predpokladať, že vydaním tejto knihy sa zvýši počet ľudí, ktorí budú pozornejšie čítať text rôznych deklarácií o politike súkromia („Privacy Policies“) – aspoň taký pocit som mal, keď som čítal Contiho analýzu vybraných častí Gmail Privacy Policy a záverov, ktoré sa z nich dajú odvodiť o informáciách, ktoré môže Google získať prostredníctvom tejto služby a ako s nimi môže nakladať. Samostatná kapitolka rozoberá informácie, ktoré sa dajú odvodiť z využívania máp a obrázkov (napr. zooming, StreetView – oblasti záujmu, adresy priateľov, rodiny, spolupracovníkov, cestovateľské plány...). A tak ďalej.

Poslednú kapitolu autor venoval úvahám o budúcnosti - a nezabudol ani na to, čo sa v súčasnosti môže zdať skoro nepredstaviteľné, t.j. zánik Google. V tomto prípade nie je ani tak dôležité ako k tomu dôjde, ale skôr kto získa kontrolu nad gigantickým množstvom informácií vypovedajúcich o používateľoch, ktorými Google disponuje (inak, takáto otázka sa netýka len Google ...).

Ako som už naznačil, spôsob, akým autor prezentuje svoje myšlienky, nepokladám za ten najlepší ... na druhej strane musím pripustiť, že čo sa týka obsahu, autor do jedného diela pekne zhrnul podstatné problémy ochrany súkromia pri používaní služieb poskytovaných prostredníctvm Internetu. V každom prípade čas, ktorý som strávil čítaním Contiho knihy, nepovažujem za premárnený.