O škodlivosti súčasnej výučby fyziky

Uvažujme napríklad cestovanie vlakom. Za cestu zaplatíte rovnako, bez ohľadu na to, v ktorom vagóne (predpokladáme vagóny rovnakej triedy) sedíte – pritom ak sedíte v prvom vagóne, v cieli cesty ste skôr ako keď sedíte v druhom, treťom ... a úplne najhoršie ste na tom, keď sedíte v poslednom vagóne, ktorý do cieľa cesty príde až nakoniec. Skrátka, cena lístka sa určuje pre vlak ako hmotný bod a vôbec nezohľadňuje jasnú realitu rozdielov v príchode do cieľa pri cestovaní v prvom a poslednom vagóne, ako aj vagónov medzi nimi. A teraz si predstavte, že by sa cena za cestu vlakom bola odstupňovaná podľa toho, ktorý vagón cestujúci použije – najvyššia za cestu v prvom vagóne a postupne nižšia, až po najnižšiu cenu za cestovanie v poslednom vagóne. Takéto stanovovanie ceny za cestu by bolo nesporne spravodlivejšie, naviac by časom mohlo viesť k výrazným úsporám (ak by si nikto nekupoval najdrahšie lístky do prvého či druhého vagóna, mohli by sa tieto pokojne odpojiť a železnice by vystačili s menším počtom vagónov).

Príklad s vlakom pritom nie je jediným ... všimnite si, ako zjednodušenie telesa na hmotný bod ovplyvnilo trebárs konštrukciu automobilov. Modelová situácia – automobil idúci najvyššou povolenou rýchlosťou prechádza okolo dopravnej značky, ktorá povoľuje vyššiu maximálnu rýchlosť. V okamihu, keď predná časť automobilu minie spomenutú dopravnú značku, mohla by zmeniť rýchlosť na ešte väčšiu – ale pre konštrukčné obmedzenia nemôže, musí čakať až sa za značku dostane aj zadná časť automobilu ... Skrátka, auto je konštruované tak, že dopravnú značku míňa ako hmotný bod, čo v realite znamená podstatné obmedzenie alternatív jazdy, ktoré dopravná značka umožňuje...

Nuž veru, za dôraz na „vedeckosť“ fyziky a jej výučby (prejavujúcu sa vtláčaním do hláv nadmieru zjednodušujúcich modelov reality) platíme vysokú cenu v podobe neschopnosti využiť všetky možnosti, ktoré nám príroda ponúka. Nejde pritom len o mechaniku, podobne žalostné výsledky vidieť trebárs aj v prípade využívania poznatkov o teple a jeho prenose. Uvažujem napríklad firmu, ktorá si od správcu budovy prenajme niekoľko kancelárií – okrem iného platí aj za vykurovanie predmetných priestorov. Pritom je to do neba volajúci nezmysel – telesná teplota ľudí (zamestnancov firmy) je samozrejme vyššia ako teplota priestorov, v ktorých sa zdržiavajú, takže v skutočnosti dochádza k prenosu tepla od ľudí do okolitého prostredia. Inak povedané firma prostredníctvom svojich zamestnancov vlastne vykuruje prenajaté kancelárie (príslušnú časť budovy) a je naozaj scestné že musí ešte správcovi budovy platiť za údajné dodávky tepla...

Nie je už najvyšší čas odstrániť prehnanú „vedeckosť“ vo výučbe a namiesto toho začať so systematickým presadzovaním patavedy, ktorej striktne logické postupy a princípy umožňujú rozhodne lepšie a bohatšie pochopenie okolitého sveta?

(Predbežná verzia príspevku bola prednesená v decembri 2008 na patavedeckom seminári v Bratislave)