Ochrana súkromia nie je jednoduchou záležitosťou

Keď sa pred časom v USA vyberal sudca Najvyššieho súdu, zvedaví novinári získali prístup k záznamom videopožičovne, ktorú sudca navštevoval. Dúfali, že záznamy o výpožičkách dodajú indície o prípadných odchýlkach sudcovho charakteru od „normálu“, resp. od obrazu akým sa navonok prezentoval. Mali smolu – zistenie, že sudca obľubuje detektívky, nebolo mediálne vôbec zaujímavé.

Ohrozenie súkromia však nespočíva len v tom, že po rokoch na nás niekto „vytiahne“ informáciu, že sme v detstve rozbili susedovi okno. Oveľa dôležitejšia je schopnosť – opäť vďaka počítačom – vyhľadať a pospájať rôzne čiastkové informácie, ktoré samé osebe nemusia byť vnímané ako citlivé ... ale ich spojenie, resp. výskyt v nejakom kontexte, už môže vypovedať oveľa viac a predstavovať to skutočné ohrozenie súkromia. V tom správnom kontexte sa aj také banálne údaje ako meno a prezvisko môžu zmeniť na citlivé osobné údaje – napríklad ak sa vyskytujú v jednoduchom zozname s titulom „Pacienti s diagnózou HIV“.

Samostatným problémom je možnosť pospájania čiastkových údajov z rôznych zdrojov. Napríklad, každá z nasledovných informácií sama osebe nepredstavuje nič mimoriadne „citlivé“, vo svojom súhrne (zvlášť v uvedenom poradí) však ponúkajú vcelku jednoznačný záver o zmene vo finančných pomeroch pána X:

- pána X opustila dlhoročná priateľka Z a navyše ho verejne označila za neschopného hlupáka
- X je niekoľko mesiacov viditeľne v depresii
- X videli v stredu podávať tiket Lota
- v stredu večer padol rekordný jackpot Lota
- vo štvrtok ráno má X prvý raz po polroku vyrovnaný výraz v tvári
- vo štvrtok na obed Z zistila, že bez X vlastne nedokáže žiť a bezodkladne sa k nemu vrátila

Samozrejme, náš záver je podmienený tým, že vieme jednotlivé čiastkové informácie vcelku jednoznačne spojiť. V tomto prípade je tým spojivom „pán X“ ... je jasné, že keby sa na mieste X v jednotlivých informáciach vyskytovali rôzne osoby, základy pre uvedený záver by boli značne chatrné.

Zdá sa, že v nazeraní na problém ochrany súkromia sme na Slovensku stále len v začiatkoch. Vďaka zákonu č. 428/2002 Z.z. (a hlavne sankciám, ktorými hrozí) sa u nás zlepšilo všeobecné povedomie o potrebe chrániť osobné údaje, podľa mojich skúseností však pretrváva zúženie chápania tohto problému len na údaje, ktoré priamočiaro vyjadrujú tie charakteristiky osoby, ktoré sú vnímané ako citlivé. Aj preto sa tak často možno stretnúť s nepochopením potreby chrániť rodné číslo ... ľudia vidia, že sa z neho dá vyčítať len pohlavie a dátum narodenia, ale neuvedomujú si, že rodné číslo ako jedinečný identifikátor môže byť použité ako spojivo, ktoré umožní pospájať čiastkové údaje o nich a dostať sa tak k oveľa komplexnejším informáciám.

Zdá sa, že k zlepšeniu povedomia o ochrane súkromia budeme musieť prejsť ešte dlhú cestu ... aj preto, že systematickejšie sa tejto oblasti u nás okrem Úradu na ochranu osobných údajov (a aj ten sa zdá byť preťažený výsostne pragmatickými problémami) zrejme nikto nevenuje. Iste, ešte nejakú dobu sa bude dať na túto oblasť nazerať ako na čosi exotické, čo sa nás až tak príliš netýka ... nakoniec však tomu aj tak neunikneme.