Odhaľovanie záhad slovenského jazyka

A to nie je jediný prípad, kedy naši predkovia nejakým slovom označovali čosi hmotné, hmatateľné, prípadne aj merateľné ... a až neskôr sa daným slovom začalo označovať niečo úplne iné, abstraktnejšie, a pôvodný význam ostal zachovaný len vo zvyškoch zaužívaných slovných spojení. V našom krátkom príspevku sa pokúsime poodhrnúť nános zabudnutia a upozorniť na možnosť odhaliť pôvodný význam dvoch, aj v dnešnej slovenčine často používaných, slov. Náš patavýskum ešte nie je úplne ukončený, ale zdá sa, že od konečného výroku o skutočnom význame skúmaných slov nás delí už len málo...

Pre náš výskum sme vybrali slová „sebavedomie“ a „reč“, hlavne preto aby sme rešpektovali dnes tak často zdôrazňovanú rodovú rovnosť ... sebavedomie je spravidla spájané s mužmi, reči zas so ženami (tým, ktorí to nechápu hádam stačí pripomenúť že slovenčina pozná „materinskú reč“, nie však „otcovskú reč“).

Všimnime si, že sebavedomia je v dnešnom chápané čosi nehmotné – a predsa podľa zaužívaných slovných spojení môže byť sebavedomie veľké aj malé („má veľké/malé sebavedomie“), zdvíha sa („zdvihlo mu to sebavedomie“), rastie, klesá („narástlo/kleslo mu sebavedomie“) ...

A čo vieme o reči/rečiach? Aj v tomto prípade evidentne ide o čosi hmatateľné, čosi čo má povrch („povrchné reči“), ale aj nejaké vnútro, kam sa dá dostať, pravdepodobne cez nejaký otvor („dostať sa do reči“). Ako ďaleko sa tam dá dostať, je zrejme individuálne – vieme že existujú ako „plytké reči“, tak aj „hlboké reči“. Pre našich predkov bolo zrejme veľmi dôležité, aby to vnútro nebolo prázdne, ako tomu nasvedčuje opovržlivý názor na „prázdne reči“, výrok „čo tam po reči, keď niet v nej veci“ (A.P.Záturecký: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia), či dokonca aby vnútri niečo stálo – „v reči si stoj“ (tamtiež). Reči určite nie sú suché, lebo vieme že existujú „slizké reči“ a čosi naznačuje aj existencia „šťavnatých rečí“.

Z uvedených príkladov by už malo byť každému jasné, že pojmy sebavedomie a reč kedysi označovali čosi iné ako teraz – niečo hmatateľné, našim predkom blízke, vyznačujúce sa určitými vlastnosťami, ktoré sme vyššie popísali. Čo to asi môže byť? Zdá sa pritom, že veľkosť, rast i klesanie (mužského) sebavedomia, ovplyvňujú (ženské) reči. Čo-to by azda mohli objasniť napríklad tí, ktorí reči ochutnali – veď určite nie náhodou sa používa slovné spojenie „sladké reči“...