Pre toho, kto (bez ďalších dôkazov) popiera existenciu neba, je to len akési podobenstvo, ktorým sa dá pohodlne vysvetliť biedna úroveň vlastnej vzdelanosti. Hĺbavejší a predsudkami neobmedzovaní patavedci však vedia, že ona konštatácia sa dá interpretovať aj inak – ako to ilustrujeme na nasledovnom príklade patavedeckého logického odvodzovania.
Ak doteraz nikto učený z neba nespadol, znamená to, že
a) v nebi sa učení nevyskytujú, alebo
b) z neba sa nedá spadnúť
V prvom prípade sa ponúka vcelku jasný uzáver, totiž že do neba sa dostanú len hlupáci. Druhý prípad je však pravdepodobnejší, lebo pozorovaním nebolo potvrdené padanie z neba – či už učených, alebo hlupákov. To by mohlo znamenať, že nebo je dobre ohradené (nepravdepodobné, nebo predsa nie je ničím ohraničené), alebo je len veľmi riedko obydlené (celkom pravdepodobné – veď koľko ľudí ste poznali, ktorí by si zaslúžili dostať sa do neba?).
Vedec, pechoriaci sa bez hlbšieho pochopenia otrocky napodobniť patavedecké metódy, by tu skončil – pre ozajstných patavedcov sa však zábava ešte len začína. Patavedci totiž vedia, že bežné umiestňovanie neba kdesi hore medzi obláčiky (a pekla pod povrch zeme) je v skutočnosti výsledok gigantickej dezinformačnej kampane, ktorej uverili skoro všetci – s výnimkou patavedcov, pochopiteľne [1]. A tak teraz je už jasné, že výrok „nikto učený z neba nespadol“ je zašifrovaným odkazom našich predkov, ktorí zistili, že skutočnosť je iná, ako sa im predostiera – teda že nebo je v skutočnosti dole (pod povrchom zeme), z čoho jednoducho vyplýva aj to, že peklo Stvoriteľ umiestnil niekde hore. Zrejme z obavy pred perzekúciami, ktoré hrozili každému kto protirečil výkladu dezinformátorov, sa naši predkovia rozhodli toto poznanie zachovať v tvare, ktorý povrchní dezinformátori neboli schopní pochopiť. Takže – z toho, že „nikto učený z neba nespadol“ vyplýva, že z neba sa nedá spadnúť ... čo znamená, že nebo nie je hore, ale dole, lebo vtedy sa z neho naozaj nedá spadnúť. QED.
[1] L.Fibíková, J.Vyskoč: Dezinformačná spoločnosť
Prečo ešte nikto učený z neba nespadol?
Základom patavedy je pozorovanie a logické odvodzovanie záverov. Pataveda nie je sputnaná ohraničeniami – neuznáva žiadne hranice ľudského poznania a pokojne preniká tam, kde sa obyčajná veda neodváži vstúpiť. Doteraz sa napríklad veda neodvážila hlbšie (a hlavne logicky) preskúmať bohatstvo poznatkov nášho ľudu, zvečnené v slovenských ľudových prísloviach, porekadlách a úsloviach. Skutočnosť, že tieto sú interpretované ako nejaké podobenstvá len svedčí o tom, že ich bádatelia predpokladajú u našich predkov rovnakú mieru povrchnosti, akou sa vyznačujú dnešní vedci. Vezmime si napríklad známu konštatáciu, že „nikto učený z neba nespadol“.