Vedieť niečo, a vedieť to naučiť, nie je to isté

Tento projekt je vraj zameraný na zvýšenie obecného povedomia bežných občanov o bezpečnosti internetu i počítačov všeobecne. Iniciatíva to je nesporne chvályhodná, ale... Po obsahovej stránke v zásade ťažko niečo vytknúť, ale... Informácie sú podané síce presne, ale nezáživnou textovou formou. Asi tak, ako keby sa výuka v autoškole realizovala čítaním paragrafov vyhlášky o prevádzke na pozemných komunikáciách – bolo by to síce presné, ale koho by to bavilo, kto by vydržal až do konca a dokonca si z toho zapamätal niečo užitočné? V autoškolách to zrejme vedia a aj preto sa tam skôr ako suchý text zásad riešenia prednosti jazdy v križovatke uvádzajú príklady riešenia konkrétnych situácií, a to nielen slovným popisom, ale ilustratívnymi obrázkami – je to logické, lebo takto podané informácie sa skôr vryjú do pamäte ako odstavec či dva nezáživného textu.

Iste, bezpečnostné zásady a princípy sa nie vždy dajú tak pekne vizualizovať, ako riešenie prednosti vozidiel v križovatke – to však neznamená, že jediný spôsob, ako ich prezentovať, je recitovanie vcelku nudného textu. Veď čo skôr utkvie v pamäti bežnému používateľovi – presný ale nezáživný výpočet zásad nakladania s prístupovými heslami, alebo vyjadrenie toho istého sloganom „Heslá sú ako spodné prádlo – nemali by sa požičiavať druhým osobám, skrývať pod klávesnicou či nechávať pohodené na displeji ... a predovšetkým by sa mali z času na čas obmieňať.“ ? Mimochodom, obdobne sa dajú heslá prirovnať k (rozžuvanej) žuvačke – ani tá by sa nemala zdieľať s inými osobami, nechávať hocikde povaľovať , a tiež by sa po čase mala vymeniť. Chce to len si trochu ponamáhať hlavu, alebo aspoň sledovať články a diskusie odbornej komunity zameranej na vzdelávanie bežných používateľov v oblasti bezpečnosti (nie je mi známe, že by u nás takáto komunita existovala, ale vo svete áno).

Vôbec, z webstránky projektu Kry-sa som mal pocit, že bežní používatelia, s ktorými sa stretávam pri svojej práci, patria do úplne inej kategórie ako tí, pre ktorých bola stránka vyrobená. Z môjho pohľadu je bežným používateľom človek, ktorého profesia si vyžaduje iné ako informatické znalosti a ktorý používa počítač (a podobné zariadenia) len ako pracovný nástroj – účtovníčka, lekár, úradník, personalistka, právnik, archivár, ... Domnievam sa, že je nesmiernym optimizmom očakávať, že takíto bežní používatelia si budú so zaujatím čítať nezáživné popisy, ktorých autori sa naviac nevyhli používaniu výrazov z odborného slangu („popupy“ a pod.) – a ak sa aj prinútia ich prečítať do konca, že ich pochopia a niečo si z nich zapamätajú na viac ako cca 5 minút. Veď človek si obvykle skôr zapamätá niečo, čo ho upúta, zaujme – a pravdupovediac, neviem si dosť dobre predstaviť koho by nejako mimoriadne zaujímal výpočet bezpečnostných zásad. Väčšia šanca by asi bola, keby tieto zásady a postupy boli ilustrované na popisoch, scenároch z reálneho prostredia, teda v situáciách, ktoré si čitateľ vie predstaviť, lebo sú mu blízke a preto majú šancu ho zaujať aj keby boli prezentované iba tou textovou formou... nie je mi jasné prečo sa autori projektu rozhodli pre suchopárny prístup. Pravda, počítačovým entuziastom to nemusí prekážať (a z diskusií na stránke sa dá usúdiť, že ju niektorí aj navštevovali, resp. navštevujú), ale žeby práve tí mali predstavovať „bežných používateľov“, teda udávanú cieľovú skupinu projektu?

Vzdelávanie bežných používateľov v oblasti bezpečnosti je nepochybne potrebné a iniciatíva v tomto smere by si mohla robiť nárok na pochvalu ... v prípade projektu Kry-sa je však podľa môjho názoru namieste skôr povzdych o nevyužitej príležitosti. Škoda.