Výskum v informatike - kde je Slovensko?

Zapojil som sa (prostredníctvom mojej firmy VaF, s.r.o.) do medzinárodného výskumného projektu financovaného Európskou úniou. Napohľad to nebolo až tak ťažké – koordinátor pripravovaného projektu mi poslal e-mail s otázkou, či sa nechcem zapojiť, odpovedal som pozitívne a zapojil som sa do prác na príprave čo najlepšieho návrhu výskumného projektu, ktorý bol predložený na príslušné miesta v Bruseli. Potom sme už len čakali, ako dopadneme – až sme sa dozvedeli, že náš projekt bol schválený (pravda, s úpravami vo výške pridelených financií).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V skutočnosti to nebolo až také jednoduché - o finančnú podporu výskumu v rámci tzv. 6. Rámcového programu sa uchádzalo veľké množstvo návrhov projektov, a len skutočne malá časť z nich uspela. Samotná príprava návrhu projektu nebola tiež úplne jednoduchá ... veď zladiť záujmy, možnosti a obmedzenia 26 organizácií z rôznych krajín nebolo až tak jednoduché – obzvlášť od okamihu, keď sa do prípravy znenia základných dokumentov zapojili právne oddelenia jednotlivých účastníkov ;-)


Až neskôr som zistil, že sa mi vlastne podarilo čosi nie celkom obvyklé – v tom kole podávania návrhov na výskumné projekty totiž zo slovenských uchádzačov uspeli len štyria, medzi nimi aj VaF ako jediný zástupca malých firiem (SME – „small and medium enterprises“). Vďaka tomu som bol potom prizvaný aj na stretnutie zástupcov slovenskej akademickej a výskumnej sféry pre IT, na ktorom sa malo diskutovať o príčinách tak slabého zastúpenia Slovenska v medzinárodných projektoch. Ako zástupca najmenšieho subjektu, naviac z „komerčnej“ sféry, som mal pocit, že tam ani veľmi nepatrím, ale zo zvedavosti som sa zúčastnil.


Možno práve moja pozícia, keď výskum robím skôr pre vlastné potešenie (v komerčnej sfére človek nie je tak tlačený k dosahovaniu akademických titulov či podobných mét), zapríčinila, že som celú diskusiu sledoval bez emócií, skôr s odstupom. Ak by som ju mal stručne zosumarizovať, z väčšiny vystúpení vyplynulo, že slovenský výskum v informatike je vlastne na veľmi dobrej úrovni, len chýbajú peniaze na vybavenie laboratórií modernejšími zariadeniami. Keďže k centrálnej téme stretnutia sa v podstate nikto priamo nevyjadril, vyznelo to tak, že nedostatočné financovanie je v podstate hlavnou (ak nie jedinou) príčinou toho, že slovenskí zástupcovia neuspeli v medzinárodnej súťaži o získanie grantov EÚ na podporu výskumu v informatike.


Nebudem predstierať, že mám komplexný prehľad o stave v tejto oblasti na Slovensku, domnievam sa však, že nedostatok financií nie je jediným dôvodom zmieneného neúspechu v rámci 6. Rámcového programu. Keď jednotliví diskutujúci popisovali, v ktorých oblastiach výskumu sú ich pracoviská výborné, nemohol som sa zbaviť pocitu, že v mnohých prípadoch šlo o oblasti, ktoré boli hodne, ale naozaj hodne vzdialené od priorít výskumu, stanovených pre zmienený 6. Rámcový program ... a že príliš sa nepribližovali ani prioritám stanoveným pre predchádzajúci 5. Rámcový program.


Zdá sa mi, že tu niekde môžu byť príčiny toho, že slovenské výskumné pracoviská nie sú v medzinárodnom kontexte také úspešné. Isteže, je pohodlnejšie sa venovať v podstate stále tej istej oblasti výskumu, ale potom by sme sa nemali čudovať, ak európsky výskum o nás príliš nestojí ... zvlášť, ak sa pohol iným smerom. Či sa nám to páči, alebo nie, uspieť v medzinárodnom kontexte sa nedá bez medzinárodnej „viditeľnosti“ ... skrátka, aby aj za hranicami Slovenska vedeli, akí sme výborní a že pracujeme na podobných témach, na aké sú orientované výzvy na podávanie návrhov projektov – a teda že môžme byť prínosom pre celkový úspech projektu.


Domnievam sa teda, že problém nízkej úspešnosti v medzinárodných projektoch je v nezanedbateľnej miere aj v ľuďoch, a to nie len v ich schopnostiach pracovať vo výskume, ale aj v ich pružnosti, s akou dokážu reagovať na zmeny vo výskumných prioritách, a v ochote prispôsobiť svoje výskumné zameranie meniacemu sa svetu a jeho potrebám. To, že to nie je len otázka financovania, ale aj ľudí, môžem ilustrovať práve na príklade projektu, do ktorého som sa zapojil. Rovnakú ponuku ako mne koordinátor projektu zaslal ešte na jedno akademické pracovisko na Slovensku ... z oblasti, ktorá je blízka téme projektu, totiž na Slovensku pozná len dvoch ľudí. Ja som na ponuku zareagoval, zapojil som sa ... druhý oslovený ponuku ignoroval, čím on sám, jeho doktorandi, ako aj jeho pracovisko prišli o účasť v medzinárodnom výskumnom projekte, možnosť nadviazať nové kontakty, zvýšiť svoju medzinárodnú „viditeľnosť“ a vytvoriť si tak predpoklady na prípadné zapojenie do budúcich projektov. Naviac, neodôvodnené ignorovanie takýchto ponúk zvyšuje pravdepodobnosť, že prestanú chodiť ...

Jozef Vyskoč

Jozef Vyskoč

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Živí sa poradenstvom v oblasti bezpečnosti informačných systémov. Pravidelný prispievateľ do patavedeckých seminárov v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  BezpečnosťOchrana súkromiaPatavedaVzdelávanie a výskumNezaradené

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

104 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

319 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu