Usypce kurom vody alebo Moja prababka

Pamatam si matne dom, v ktorom byvala s pradedkom. Hladala som na jej dvore pri studni jahodu. Moja babka mi rozpravala, ze pod nou ako deti sedavali. Nenasla som ju - jaj, museli sme ju vyrubat. Bola som sklamana. V mojej detskej hlavke to bola giganticka cervena sladka zahradna jahoda. V skutocnosti to bola morusa a jahoda sa jej hovori v kraji, kde moja babka zije. Ale prastarku si z tych casov pamatam velmi hmlisto. Skor ma zaujal pradedko, na toho bolo treba velmi kricat (zle pocul) a stale zacinal vetu "jaj, dievka moja ..."

Ked pradedko zomrel, prababka sa prestahovala k dcere a zatovi. Jedno leto sme dosli na prazdniny a prababka sedela v obyvacke na gauci, noha cez nohu, nove zuby, satka na hlave a nervozne sa usmievala. Chvilu sme zarazene stali, ale na mamine - pozdravte prababku - sme ju vystiskali, vybozkali a uz aj bezali za kamaratmi. Nas deti nezaujimalo, preco tam byva, jednoducho tam bola.

Najstarsia zo 4 dcer. Mama im umrela, ked boli male. Starost o domacnost, ale aj praca okolo domu a na poli pripadli na nu, najstarsiu. Radsej vsak s chlapmi na poli zala ako varila. A rada sa prehanala po poliach na koni. Musel to byt skvely pohlad, ked presvistala na koni okolo pradeda - amerikan, ktory sa prisiel na Slovensko ozenit - lebo v tej chvili si pradedo vybral nevestu. A bola svadba. - Saty som mala az z Ameriky, nikto take paradne nemal. -

Tesne pred vojnou chceli odist do Ameriky. Nepustili ju. Zostali na Slovensku. Cela rodina.

A vela-prevela rokov preslo. A uz som tu ja, ako decko a pocuvam jej spomienky. Niektore su ozaj ako rozpravka. Prababka miesa do viet madarske, nemecke, ale obcas aj anglicke slovicka ( - pradedo sa plavil na shipe. - ). Najradsej som mala, ked rozpravala ako Franz Joseph daroval cast svojho uzemia Mikulasovmu synovi. - Zavolali ho za krstneho otca, a co das bohatemu, ked vsetko ma. - A mala dedinka (teraz patri Slovensku), v ktorej zila, pripadla carskemu Rusku. Nikdy som neskumala, kolko bolo historickej pravdy v jej reciach, ale ako dieta som rada pocuvala o caroch, princeznach a tito kedysi naozaj zili. Nebola to len taka rozpravka.

Mala rada pivo. Skryvala ho za postel a nalievala si po malych davkach do "harcicka" tak, aby babka nevidela. Ked sa jej minulo, pozbierala prazdne flase a zavolala na nas, deti - chodte si kupit do karcmy malinovku - a ked nam strkala do ruk peniaze, posepkala - na schodoch v pivnici su flasky, kupte mi 5 piv, ale tak aby babka nevedela.

A babka o tom vedela (pocula som, ako sa mame stazovala, ze nevie, co ma s prababkou robit a mama jej povedala, ze aspon jej bude dobre travit, ved neopija sa, len ho ma rada) a obcas pohundrala, ze vo verande, kde prababka sedavala, smrdi same pivo - ale dievka moja, sak ja tam mam caj, bylinkovy - .

Ked sa tie dve na niecom nepohodli, prababka na babku kricala - taku ci strelim poza pysky - a my, deti, sme sli puknut od smiechu na slovicku poza, ved ako sa da strelit niekomu poza.

Aj na to, ako som si ako pubertacka kupila casopis Bravo a nasla som prababku, ako sedi vo verande, cita dvojstranu laska, sex a neznosti, spluva, ale cita. Akurat som sla na dedinsku diskoteku. Prababka zdvihla oci od dvojstranky, pozrela na mna a zahlasila - za mojich mladych cias sa malovali len ku.vy -. A znova sa zacitala a spluvala dalej.

Ale aj na to, ze ma ucila vysivat. Ked uz nevladala kosit, rubat drevo, sekat travu na sekacke (takej rucnej s velkou zeleznou klukou) a poviem vam, to vsetko zvladala do svojej 90-ky, presedela cely den na verande a vysivala obrusy. Babka nestihala kupovat nove a nove platna.

Nasla si aj kamaratku - krajcirka, dobrych 130 kg, oslepla, nelieceny sedy zakal. Moja prababka, malicka, s hrbom, ktory jej zostal po uraze chrbtice v mladosti (jaj, zobral ma stroj na poli, nikto neveril, ze prezijem) s bakulkou viedla velku kamaratku o slepeckej palicke do kostola. Ked bolo pekne pocasie, vysedavali na dvore a rozpravali, spominali.

Jedine, co prababku hnevalo bolo, ze sa nenaucila jazdit na bicykli. - Za cely zivot a ze som si odzila svoje, vsetko viem, len na tom bicykli neznam - .

Mozno by pozila dlhsie, ale zlomila si rebra - sla som kuknut zahradku, ci ta Marca (moja babka) dobre zahradku okopala - a uz sa z toho nevyliecila. Dozila sa vsak krasneho veku, mala 97 rokov, ked zomrela.

A mne na nu zostali nadherne spomienky.