obycajny clovek Zoznam autorových rubrík: Londyn trochu inak, Moj manzel, Z ineho sudka, spomienky, Súkromné, Nezaradené
V nedelu sme boli na oslave, Tomasovej. V sobotu pred tyzdnom na oslave, Matusovej. Zhodovali sa v niekolkych bodoch: obaja chodia do rovnakej skolky ako Ela a Janicko, konali sa na rovnakom mieste, o rovnako nekrestanskej deviatej hodine rano (tri kavy to istili, detom kofein nebolo nutne servirovat) a obaja oslavenci mali na torte velku stvorku.
Zasadne, ked periem, zahadne mi chybaju ponozky do paru. A obcas nieco prevysuje. Nasla som cisto vyprate zuvacky, ktore zarucene vybielia zuby. Mozno boli ucinnejsie po vyprani praskom, ktory najlepsie vycisti kazdu skrvrnu, ale radsej som to neskusala. Obcas sa pritrafi mensia pohroma, a vy ozaj netusite, kde ta papierova vreckovka mohla byt schovana. Skoda len, ze sa vyprala s tmavym pradlom a jej miniaturne kusky nie je mozne ani po dvoch dalsich praniach z niektorych veci odstranit.
Vykracujem si do prace. Este celkom neprebudena, pohruzena do seba lenivo taham nohy ulicou. V dialke vidim kudol prachu. Priblizujem sa, nemozem sa mu vyhnut. Rozoznavam reflexnu vestu upratovaca. Uz vidim, ako budem mat vlasy plne prachu, vlastne cela budem od prachu, ktory sa mu dviha pod metlou. Ale prach zacina pomaly ustavat a kym k upratovacovi dojdem, po smrsti ani stopa.
Urcite sa pamatate na porevolucnu modu nakupov v Rakusku. Hned po otvoreni hranic sa vydali prvi odvazlivci na nejake nakupy a hlavne obzeranie obchodov plnych tovaru do Viedne. Neobislo to ani nasu rodinu. Otec vylestil nasu starucku Skodu 105, do posadky pribral kamarata, ktory Vieden pozna ako vlastnu dlan (bol som tam uz 2x).
