Miriam Vysna
Zubkova vila
Mami, mami, pozeraj!, - krici na mna Ela v skoku. Odrazila sa vsetkou silou a podarilo sa jej pristat hlavou v mojom usmeve. Ma 4 roky, vysoka je na 7, vaha primerana vyske.
obycajny clovek Zoznam autorových rubrík: Londyn trochu inak, Moj manzel, Z ineho sudka, spomienky, Súkromné, Nezaradené
Mami, mami, pozeraj!, - krici na mna Ela v skoku. Odrazila sa vsetkou silou a podarilo sa jej pristat hlavou v mojom usmeve. Ma 4 roky, vysoka je na 7, vaha primerana vyske.
Ak mi nezahapruje chrbat aspon raz v roku, aky by to bol rok. Svizne ako lan som vychadzala z vane, ked ma zrazu jedna noha zradila a vydala sa uplne opacnym smerom ako jej hlava vyslala signal. A vtedy sa to stalo, citila som, ze ak sa co i len o milimeter pohnem, uz sa potom veeeelmi dlho nepohnem. Tak som to zastavila niekde v polozaseku. Polozasek pre nezasvatenych je, ked sa este dokazete odplazit do postele. Uplny zasek je uplne zbytocne popisovat.
- Co by si chcela, aby ti Jezisko priniesol pod stromcek?, - a tajne dufam, ze odpoved bude presne to, co som uz pred mesiacom kupila.
Mami, mami, sepka a drobnou ruckou mi klope na chrbat moja ani nie 3-rocna dcera. Za oknami je este tma a mne sa este chce spat. Hrali sme vcera hru 'klop-klop, kto je tam?' a velmi sa jej pacila.
Pred rokom o takomto case Firma prisla o zakazky. Moj manzel o pracu. Nic strasne sa nedeje, aspon budeme mat kazdy den teplu veceru, snazim sa o vtip. Ja pracu mam, nejaky cas to utiahneme. O ziadnej potvore menom Kriza nebolo ani vidu ani slychu - mozno tam niekde daleko v krajine zvanej Amerika...
Nemusim sa kazdy den trepat v snehu po kolena niekolko kilometrov, ani nezapriaham bricku a nevolam hijoooo, konko, hijoooo, aby som sa dostala do prace. A predsa hundrem a nic mi nie je dost dobre.
Hodim okom po hodinkach a spokojne vyfuknem dym. Vlakom je to tuto za rohom, maximalne patnast minut. Iba tie ocelove mraky sa mi nepacia. Snad nebude prsat. Neoblubujem firemne akcie, ale den v parku namiesto v kancelarii je lepsi ako klincom do oka. Este dvakrat vyberiem a vlozim dazdnik do tasky a zadam azimut - zastavka. Cakam, vidim autobus v dialke, natiahnem ruku a ... na moje pocudovanie nezastavi. Krutim hlavou, zasomrem zopar slov na adresu vodica. Predsa si nenecham zneprijemnit den. Aj tak sa mame stretnut az o dvanastej a ja mam este plno casu.
Zvoni telefon, automaticky natahujem ruku, beriem sluchadlo a este som sa ocami neodtrhla od mailu. Je to prvy den po troch tyzdnoch v novej praci, ked sa nenahanam a den sa mi pomalicky pretukava cez pismenka klavesnice.
... a znova rozmyslame, co budeme cez vikend varit. Chcelo by to zmenu. Kurata sa nam pomaly ale isto prejedaju, jahnacinu casto nemusime, bravcove zvycajne padne na gulas. Lahodky ako vepro-knedlo-zelo, ci svieckova padaju na zakladnej prilohe - knedli. Teda padaju ako padaju, ale s chlebom to nie je to prave orechove. Obycajna parena knedla, ktoru tu nepoznaju.
Poznate to, rano cestujete do prace, vecer z prace. Vase priblizovadlo MHD je vzdy plne. Trochu zavidite ludom, ktori nastupuju na prvych zastavkach, a maju tu vymozenost sadnut si.