Ja nikdy nikam nemeskam!

Neznasam, ked niekto meska. Na stretnutia zasadne chodim v casovom predstihu. Nedokazem pochopit, ako vobec ludia mozu meskat. Ved aj s tou zapchou niekde cestou by mali pocitat. Slovicka pomaly pojdeme su pre mna signalom na okamzity start. Cestovna horucka je moja najlepsia kamaratka. Drzi sa ma, aj ked ideme s kamaratmi autom na chatu. Len mi neoznamujte presnu hodinu odchodu, budem cakat pred branou minimalne v 15 minutovom predstihu. S mojou kamaratkou stiham aj predchadzajuci vlak. Slovicko vcas pre mna znamena pol hodinovu casovu rezervu. Mate byt na letisku 2 hodiny pred odletom? Tri to istia.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (23)

Tot nedavno som mala dohodnute stretnutie. Prisla som vcas, este som chvalila samu seba, ako som si to pekne zorganizovala. Budovu si mozem obkruzit aj dvadsatkrat, obzriem teren.

Pat minut pred zaciatkom stretnutia som sa ohlasila na recepcii, usadila pohodlne v kresle a cakala som. Namiesto chlapika za mnou prisla mlada babenka, podava mi ruku, obojstranne usmevy. Nehnevajte sa, kolega vas nemoze prijat. Stupol mi tlak. Pytam sa (este stale s usmevom a predstieranymi obavami) nieco sa stalo, ochorel? Nie, ma ine stretnutie. To uz mi vyrazil hnev na tvar. Preco mi to neoznamil?! Snazil sa vas vcera zastihnut, ked ste neprisli, ale mali ste vypnuty telefon a nemate aktivovanu odkazovu sluzbu.

Vcera!? Ale ved ja mam dohodnute stretnutie - smatram v kabelke po vytlacenych mailoch - ... vcera ... Farba hnevu sa meni na farbu hanby. Toto sa stalo mne?! To predsa ... ako sa to ... ja neverim ..., pomaham si rukami, vysvetlujem, ze ja predsa nikdy nemeskam ... a takto ... tak mi na tom stretnuti zalezalo ...

Dohadujem novy termin. Nastastie, este stale su ochotni sa so mnou stretnut.

Odchadzam zronena, sama zo seba. Ja, ktora ma casovu rezervu aj pred stretnutim s prislusnikom nemeckej narodnosti, prisla som neskoro. Nie o desat minut, nie o hodinu, o cely jeden den! Ja, ktora ma problem tolerovat 'meskacov', a na manzela hadzem odutu tvar, ak ma pride vyzdvihnut neskoro, ja ...

A odvtedy uz nenaham manzela, ked ja, vychystana, cakam uz len na neho a on sa v poslednej chvili rozhodne pre inu koselu. Ani ked obuta cakam pri dverach a vtedy ho napadne, ze si este nedal sprchu. Prestala som sa fukat, ak ma pride vyzdvihnut s pol hodinovym meskanim. Nenahanam ho na navstevu ku kamaratom, ved ani oni nestoja v dohodnutom case v pozore pri dverach. Meskame aj hodinu a mne to prestava vadit. Pomohlo mi to v mojej, nazvime to 'nemeskacej fobii'.

Pomohlo? Prave sa pocujem ako kricim na manzela - pohni, prideme neskoro ...