Vsetkym tym, ktori pisali, ze otcovia nevedia prejavit svoje city - skuste hladat 'medzi riadkami zivota'.
Aj moj otec bol prisny, zakazoval, nechvalil. Aj ja som mala na neho tazke srdce pre to, ci one.
Ale v najtazsich chvilach to bol on, co ma podrzal. Bol by bojoval s celym svetom, len aby ma ochranil od dalsich bolaciek. Aj ked mi nikdy nepovedal mam ta rad, viem, ze ma miluje. Viem, ze sa vzdy tesi, ked zavolam. Viem, ze ho od radosti, ze ma znova vidi, obcas neposlucha srdce. A viem, ze ho nikdy neucili prejavovat cit navonok. Neucili ho chodit so srdcom na dlani. A o co by to teraz pre nas/vas vsetkych bolo lahsie.
To skryte skuste najst. A uvidite, ze tychto vasich otcov nakoniec zlomia slova vasho dietata, ktore VY naucite povedat LUBIM TA. Ani potom vam to mozno nepovedia. A vy im mozno budete vycitat, ze takto sa s vami nehravali, nevystrajali, nestiskali vas. Pochopte, prave objimaju vas cez vase dieta.
Len tolko som vam chcela vsetkym povedat.
Vsetkym, co pisali, ze otcovia
nedokazu prejavit svoje city Bolo mi smutno, ked som tie clanky citala. Kedysi sa srdce na dlani nenosilo a slova lubim ta casto nehovorili. Aj ked ti ludia lubili rovnako. Jednoducho sa to nenaucili. Vsetko okolo bolo prilis sputane puritanskou vychovou. To je ako koza, z ktorej sa nevyvlecu.