Pred dobrými piatimi rokmi prišla naša p. slovenčinárka/nemčinárka s článočkom zo SME: vraj či sa nechceme zapojiť do medzinárodnej súťaže, ktorá by sa prelínala s písanim stredoškolskej odbornej činnosti. Aby sme vedeli, ktoré témy sú tie aktuálne a ako sa vyvíjajú, do školy by nám chodil denník. Nesmelo sme súhlasili nevediac čo presne máme očakávať. A takto sme si v škole vytvorili závislosť na voňavom novinovom papieri.
Štúdium na americkej univerzite mi opäť umožnilo dostať sa do obrazu a spájať udalosti s učivom. Tunajší študenti možno neobľubujú matematiku, ale vedia hovoriť o domácej politike, diskutovať o Izraeli, alebo zkritizovať ekonomický plán terajšej administratívy (pozn.: som v poslednom ročníku na ekonomike a medzinárodných vzťahoch, predchádzajúce pozorovanie je vysoko subjektívne). Tak po niekoľkých rokoch v zamestnaní študent si dovolím povedať, že naším školám chýba príležitosť pre žiaka prediskutovať svoj názor na to, čo sa okolo neho deje, a vypočuť si názory jeho rovesníkov usmerňované pedagogickým dozorom.
Fungovať by to mohlo nasledovne: školy by vytvorili spoluprácu s hlavnými denníkmi, ktoré by súhlasili na určitej zľave pre žiaka. Na začiatku školského roka by sa žiaci zapísali na odber novín na nejaké časové obdobie a každé ráno by si svoj výtlačok vyzdvihli na vrátnici. Škola by tím, ktorí si denník nezadovážili, ponúkla svoj výtlačok na prečítanie (jeden by bol na vrátnici, pri jedálni, v knižnici, v počítačovej učebni, alebo pri riaditeľni). Neodvážim si odhadnúť vek, v ktorom by takáto hodina mohla byť aj účelná, ale povedzme, že ak žiaci od piateho ročníka majú dve štyridsaťpäť minútovky občianky, jedna by sa mohla sústrediť na to, čo bolo za posledný týždeň v novinách.
Ako by to prebiehalo, to by už bolo na kreativite učiteľa. Napríklad:
- dnes oznámim, že sa tento týždeň konajú voľby prezidenta. Nabudúci týždeň si teda prediskutujeme výsledky, názory politológov a medzinárodné ohlasy. Druhú časť hodiny venujeme článkom, ktoré vás zaujali.
alebo:
- na začiatku školského roka vytvorím tabuľku na každý týždeň a každý si vyberie jeden (dva, tri) týždne, na ktoré si pripraví prezentáciu týkajúcu sa aktuálnej témy a odovzdá krátku úvahu (zhrnutie, esej) o tejto téme. My ostatní sa zapojíme do diskusie.
Takáto hodina by nemala byť priveľmi formálna, skôr kreatívna, vedúc našich školákov k formovaniu vlastnej skúsenosti, vlastného názoru, ku schopnosti analyzovať a spájať udalosti do celku, ktorého časti pomaly získavajú z hodín dejepisu, zemepisu, alebo literatúry. Vedieť, ako média formujú skutočnosť a budovať schopnosť rozlíšiť názor od faktu, fakt z priameho zdroja od trikrát prerozprávanej udalosti. Nemyslím si, že všetky takéto hodiny vo všetkých triedach by boli ideálne a deti by mali ucelený názor, alebo by v miestnosti vládla žhavá diskusia, ale ani by to ideálne nemalo byť.
Len verím, že je nevyhnutné, aby si naša budúcnosť, okrem pravidelného precvičovania pamäte, vytvorila aj jednu úžasnú závislosť na vôni ranných novín.
(Študentské zľavy sú pre tunajších okolo sedemdesiat percent. Z periodík, ktoré čítavam ja (alebo aspoň prelistovávam), denník Financial Times je z pôvodných $348 dostupný za $109 ročne ($2.50 za výtlačok), týždenník The Economist stojí na rok $117, kým pre študentov to je za $40 (výtlačok stojí okolo $6), a eseje vychádzajúce vo Foreign Affairs šesť krát ročne sú za $32 a pre nás za $18. Len tak, pre zaujímavosť.)
