Sériu som rozbehol takto.
Je december 2023. Práve som začal pracovať na novej sérii video-artov, ktorú som neskôr nazval VPEC (Video Poetry Existential Crisis). Pamätám si, ako ma vtedy veľmi bavilo vytvárať bizarné animácie, ktoré sa podobali počítačovej hre z prelomu storočia. Dokonca som mal možnosť vystaviť ich spolu s Ašrotmatizmom samostatne v Bratislave v Stredoeurópskom dome fotografie a skupinovo v Trnave na akcii mladého umenia Skúter VI. v Galérii Jána Koniarka. Myšlienky plynú, chuť prísť na niečo nové je stále silnejšia a spoznávanie samého seba ešte neskončilo. Tak som za pár mesiacov od týchto animácií odletel. Odletel som, lebo ma začal otravovať proces tvorby, ktorý som si pre náročnosť animovania vôbec neužíval. Odhliadnuc od procesu, výsledky určite stoja za to. Mám ich stále veľmi rád.
Meditatívne ummmm, ako z reklamy na lepší paušál. Premýšľam kam ďalej. Nenechám za seba rozhodnúť zhnité paradajky. Mal som len veľmi hmlistú predstavu o vytvorení niečoho, čo by bolo technicky menej náročné ako VPEC, trochu viac organické a stále dosť bizarné. Napadlo mi vrátiť sa ku koreňom, keď som natáčal svoje (bez)obsažné sólové vystúpenia (po umelecky „performance“). Keďže som sa nechcel opakovať, premýšľal som, ako to spravím inovatívnejšie. Cesta bola kľukatá. Na jej konci som si uvedomil, že bolo treba len začať. Keď kráčaš, tak sa pred tebou rýchlejšie rozbaľujú súvislosti bežného dňa.
Prišla jar. Jar sa rodí so psychickými poruchami. Pozri apríl. Koncom pozri apríl som dostal nápad na video o tom, ako nemám rád dlhé videá. Vy si, prosím, predstavte, že je pozri apríl. Pokúste sa prežiť to so mnou. Inšpiráciou mi bola spomienka na to, keď som pred pár rokmi vo Véesgéčke (Východoslovenská galéria v Košiciach) sedel pri otravne dlhom a takmer monotónnom videu. Opúšťam miestnosť. Videu som rozumel ako autorskému zámeru. (Vykročte z minulého obrazu a zostaňte v apríli.) Práve teraz, keď si na to spomínam, tiež tomu rozumiem ako autorskému zámeru. Rozhodol som sa, že zareagujem. Zareagujem na to dlhé video. Našiel som starú stoličku, ktorú som (ne)vkusne a punkáčsky pomaľoval rôznymi farbami. O dva dni neskôr som sa vybral na lúku v Krompachoch. Ešte predtým sa primerane obliekam. Beriem si so sebou starý kompaktný fotoaparát a (ne)vkusnú stoličku. Natáčal som niekoľko dní. Ak niečo bolo treba dotočiť, vrátil som sa ďalší deň v ten istý čas. Mimochodom, takto to prebiehalo neskôr skoro pri všetkých dielach z tejto série.
Uvedomil som si, že tak ako všetko to, čo som v blízkej či ďalekej minulosti okolo seba pretvoril (inak aj vytvoril), ani toto pretváranie a ohýbanie reality nebude tak ľahké, ako som si pôvodne predstavoval. Pozitívne na tom bolo, ako som si vďaka performatívnemu aktu uvedomil, že ma to skutočne baví viac, ako ma kedy bavilo animovanie VPEC. Prišiel som aj na to, že tento formát je pre mňa oveľa vhodnejší na vyjadrenie vlastnej autenticity.
Vytváram dielo „kto ma rad dlhe videa“, ktoré je tiež úvodným v novej, vtedy ešte nepomenovanej sérii. Tak v tom pokračujem ďalej. Premýšľam o témach, ktoré by som rád spracoval. Premýšľam o tom, ako a kde ich natočím. Ako ich ozvučím. Premýšľam o názve série. Prišiel som na to, že by som sériu rád pomenoval nepremysleným a čudným názvom. V prvej polovici júla som sa vybral na nákup do Tesca. Vtedy som mal hotové už piate video. Na priechode pre chodcov mi náhodou napadla veta „Bublina z obyčajnej vody.“ Povedal som si, že je to skvelý názov pre túto sériu. Je hravý a nevzťahuje sa úplne na žiadne z tých diel. Vyjadruje nič. V minulosti sa mi niekoľkokrát stalo, že som pár dielam priradil úplne náhodný názov. Nestalo sa mi to však v rámci celej série. Práve to ma v tomto prípade baví.
Oficiálny popis série ako celku.
Bublina z obyčajnej vody je môj najnovší a v súčasnosti aj najaktívnejší rozpracovaný videoartový projekt, na ktorom pracujem od začiatku mája 2024. V každom z týchto videí sa venujem inej téme. Faktom je, že väčšina nápadov vznikla náhodou v momente, keď som miesto navštívil pri obyčajnej prechádzke. Spoločným menovateľom série je práca s momentálnou mytológiou, pokus o jej zachytenie formou zámerne naivného komentára v súvislosti s nízkorozpočtovým či lo-fi vizuálom, ktorému predchádza prirodzene špecifické skúmanie priestoru alebo objektu. Ďalej sa v dielach ukazuje princíp neopakovateľnosti, prevaha silnej expresivity, ktorá je prítomná na verbálnej či vizuálnej úrovni, nadinterpretácia a prvok zámerného nezmyslu. Niektoré z diel ponúka riešenie, iné rozpráva a stvárňuje subjektívne prežitky, ďalšie zase groteskne reaguje.
(Dodatok, ktorý nepatrí do oficiálneho popisu: expresivitu som sa rozhodol podporiť cez jemné ortografické chyby v názvoch. Napríklad, všetky názvy diel sú zámerne písané malým začiatočným písmenom. V niektorých dokonca chýba diakritika. Je to vlastne moja malá odpoveď veľmi širokej a hlbokej internetovej kultúre, v ktorej sa často zabúda na formálnosť prejavu. Často si na formálnosť prejavu spomenieme až pri písaní dôležitých mailov. Ja som túto dôležitosť zámerne vynechal.)
Jednotlivé diela a ich popisy od najstaršieho po najnovšie.
1. kto ma rad dlhe videa
Popis: Dielo je o sledovaní nekonečne dlhých videí. Stolička vystupujúca vo videu sa v priestore výstavy zhmotňuje ako tá, ktorá je určená na sledovanie videa v slučke. Názov videa je aj textom piesne vo videu. (Popis/Text: Dominika Moravčíková a Samuel Velebný)
Zaujímavosti: O diele som napísal viac v časti o tom, ako som rozbehol sériu. Na konci popisu ste si prečítali mená dvoch samostatných umelcov, tiež pôsobiacich ako kurátorská dvojica v Galérii Tabačka v Košiciach, kde bolo toto dielo vystavené v júni tohto roku na kolektívnej výstave OPORA: Stoličky v postkonceptuálnom umení. Za zmienku stojí aj to, že v diele preberám porekadlo „každý si nesie svoj kríž“, ktoré poukazuje na to, že každý má v živote ťažkosti, s ktorými sa vyrovnáva. V tomto prípade si so sebou po krajine nesiem svoju stoličku a otrávene sedím tam, kde sa dlho pozerá.
2. kvapky do nosa
Popis: Video je o závislosti na kvapkách do nosa, s ktorou som bojoval od začiatku októbra 2023 do konca decembra 2024. Neskôr od začiatku februára 2024 do konca apríla 2024. Stáva sa mi, že opakovane prepadávam tejto otravnej závislosti bez ohľadu na ročné obdobie či vlhkosť vzduchu.
Zaujímavosti: S týmto dielom mi pomáhal môj dlhoročný kamarát Gregor. Celé video je úmyselne natočené z ruky. K tomu to ešte natáčal človek, ktorý má v natáčaní minimálne zručnosti. Po vizuálnej stránke je dielo uvoľnenou reakciou na strohé statické zábery prvého diela. Mimochodom, je to jediné video, ktorého zábery boli natočené hneď na prvýkrát. Všetky ostatné videá som natáčal niekoľko dní alebo týždňov.
3. kopingova strategia
Popis: Keď som bol malý a mama sa na mňa doma zvykla hnevať za to, že som v škole nedosahoval ideálne výsledky, tíšil som si tieto turbulentné chvíle predstavami o tom, že práve teraz nie som na tomto mieste. Že som hocičo neživé a malé, nepostrehnuteľné zrakom, že som na inom mieste. Tento záchranný mechanizmus, ktorý som ako dieťa preferoval v stresových situáciách, sa v tomto krátkom videu na chvíľu stal prednáškovou témou. Okrem výrazových a ideových čŕt v sebe video odhaľuje aj rovinu momentálnej mytológie, a to práve vďaka jeho úsečkovému charakteru. Inak napísané, začína rýchlo, ide hneď k veci, s ničím sa nebabre, hneď aj končí a vo výsledku tvorí fragment z archetypov detstva, ktorým sa v tvorbe sem-tam rád venujem. Teraz som veľký a mama sa na mňa za môj prospech v škole už nehnevá.
Zaujímavosti: Natáčal som v chátrajúcom rekreačnom areáli Zlatník, ktorý sa nachádza pri Košickej Belej.
4. počítame komáre
Popis: Počítam komáre bez číselných ohraničení. Počítam komáre na základe odhadu, z obrazu do obrazu. Využívam skoro plný potenciál časového úseku, v ktorom som sa ocitol tvárou v tvár myšlienke živenej iba obyčajnou prechádzkou cez poľnú cestu. Nakoniec som našiel mláku a v nej malé komáre. Počítam hypoteticky.
Zaujímavosti: Tu som sa hrozne pomýlil. Nakoniec som zistil, že to nie sú komáre, ale hmyz z čeľade dlhonohých múch. Celé odôvodnenie nájdete v popise videa na YouTube.
5. hráme gulečník
Popis: Video je o hraní gulečníku.
Zaujímavosti: V mojom živote nemá aktívny šport takmer žiadne miesto, ale gulečník, gulečník je výnimkou. Hoci mi biliard nikdy nič nespravil, aj tak som sa rozhodol reagovať. Po vtipnom úvode nasleduje koncentrovaná scéna s hudbou, ktorá reaguje na zrážku gúľ. S videom mi pomáhal kamarát Maroš.
6. niektoré usmievavé tváre
Popis: Ahoj, v tomto dieli ti ukážem a porovnám niektoré usmievavé tváre.
Zaujímavosti: Dielo si od diváka pýta väčšiu vizuálnu predstavivosť. V procese som si uvedomil, že prvýkrát v tejto sérii vnímam miernu podobnosť s tvorbou Džumelca (Erik Sikora). Neurobil som to úmyselne. Pri tejto príležitosti som si spomenul na jednu konverzáciu, v ktorej som mu rozprával o tom, ako som sa bol pozrieť na skvelú výstavu Marka Blaža v SNG. On mi odpovedal, že Marko Blažo je jeho superhero. Mne tieto jeho slová zostali v pamäti niekoľko mesiacov. Keď som si neskôr uvedomil tú podobnosť môjho diela s Džumelcovým, pomyslel som si, že Erik je zase môj superhero. Vďačím mu za to, že ma pozitívne ovplyvnil.
7. cako mal sen (cako had a dream)
Popis: Zvoním stojím a zvoním zvoním stojím zvoním držím zvoním hľadím ponad hlavu zvoním ponad hlavu stojím pod zvonom zvon predo mnou a ja za zvonom.
Zaujímavosti: Tu som spolupracoval s Petrom Cakom, ktorý je zároveň absolventom ateliéru ASK3D na Fakulte umení v Košiciach. V januári tohto roku sme sa s Peťom náhodou stretli v čajovni v Spišskej Novej Vsi. Po rokoch sme sa rýchlo znovuzoznámili. Neskôr sme začali umelecky spolupracovať tak, že sme vytvorili príležitostnú umeleckú dvojicu.
8. slama sú
Popis: V tomto videu citujem alebo voľne rozprávam malú časť popisu slamy, ktorú som prevzal z Wikipédie. Strohý opis, ktorý sa v diele stáva akoby čudnou mantrou, varírujem na vizuálnej úrovni tak, že ho verbálne a nakoniec aj neverbálne privádzam do šiestich performatívnych situácií.
Zaujímavosti: Je to posledné dielo zo série, ktoré som mal v pláne vytvoriť ešte tento rok. V najbližších mesiacoch by som sa rád venoval inému projektu. K bubline sa chcem vrátiť na jar 2025. Natáčanie videa trvalo viac ako tri týždne.
Záver
Aj keď ma táto časť projektu z hľadiska produkcie a postprodukcie bavila, nedokázal som zabrániť tomu, že v každom jednom diele, nech som sa akokoľvek snažil, nakoniec zostali drobné chyby, ktoré som po uzavretí a oficiálnom zverejnení sám sebe bránil opraviť. Ale... séria je vo výsledku skutočnou bublinou naplnenou farebnými mytológiami. S mnohými som nerátal. Pravdupovediac, všetky videá vo finále vyzerajú a znejú inak, ale aj lepšie, ako som si pôvodne predstavoval. V sérii vidím obrovský potenciál, pretože môžem týmto krajinárskym spôsobom vyjadriť snáď všetko, čo si predstavím. Zostalo mi tak množstvo horších, lepších a výborných nápadov. Tie najlepšie zrealizujem budúci rok.
