Materiál je plný viacerých ďalších prekvapujúcich návrhov, napr. na udeľovanie európskeho občianstva deťom imigrantov narodených v Únii, bez ohľadu na právny status ich rodičov. Znie to ľúbivo, nie je však náhodou európske občianstvo iba doplnkovým občianstvom k štátnemu občianstvu? A rozhodovanie o štátnom občianstve je snáď v kompetencii členských štátov, do toho Brusel nič. Alebo si vieme predstaviť rastúcu skupinu “mladých občanov” EÚ bez občianstva národného?
Mám skrátka pocit, že niekomu tu ide o “o mladú generáciu triedy, ktorá je na vzostupe”, ako o tom písal Trockij. Niekomu tu proste znova ide o “revolučné ciele”. O rozvracanie rodiny a rodinného práva z nadnárodnej úrovne, zakryté peknými rečami a ešte krajšími motívmi. Akože.
Dôkazom toho je aj to, čo v tomto materiáli nie je.
Ani slovo o povinnostiach detí, o ochrane života nenarodených detí, o vysokých počtoch potratov po celej Európe, o rôznych termínoch od kedy je chránený nenarodený detský život, o vymieraní a demografickej katastrofe, o práve na otca a matku, o tragédiách, ktoré pre deti znamenajú rozvody, o diskriminácii, ktorej čelia katolícke organizácie, keď preferujú tradičnú rodinu pred spolužitím osôb rovnakého pohlavia, ktoré rodinu nahradiť nemôže, atď. atď. O tom ani slovo. Nezapadá to totiž do revolučného ideálu.
Podstata je inde: hľadá sa Pavlík Morozov, zn. EU.
Je mi len ľúto, že za to hlasovali aj viacerí slovenskí poslanci. V rámci rovnosti príležitostí budem asi musieť iniciovať Stratégiu v oblasti povinností a práv rodičov.
