Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme XI.: Rieka
Ticho pred búrkou ...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Vyštudoval som Leteckú fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Mám rád turistiku, hudbu (hlavne rock), filmovgé napätie a fotím - hlavne fotky z akcií. Mám rád toleranciu, neznášam extrémizmus, šikanovanie a varenú koreňovú zeleninu :) Zoznam autorových rubrík: Moja tvorba, Súkromné, Nezaradené
Moja tvorba
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme X.: Ľad
Temné, tlmené, vychádzajúce rovno spod našich nôh. V šere sa objavila výrazná prasklina, tiahnuca sa pomedzi nás. Zatajil som dych. Bola tu, len sme si ju nevšimli? Alebo sme to spôsobili my, lebo ľad je práve na hranici svojej no
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme VIII.: ...a návrat do reality
kľúčová kapitola príbehu. Opisujem tu jeden zo spôsobov ako bojovať proti šikanovaniu, aký je vzorec správania sa obete, čo si treba uvedomiť a s čím pracovať.
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme VII.: víkend v ríši fantázie 2
V tejto časti vás čaká šokujúce odhalenie, ktoré vysvetlí prečo je náš hrdina taký, aký je.
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme V.
Aj ja som silno pociťoval potrebu niekam patriť, zvlášť v okamihu, ako som opustený stál v našom klube na brehu rieky.
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme III. (Daniel)
Myslím, že stačí, Samo predstieral odvahu a celkom mu to išlo. Lukáš dvihol ironicky kútiky pier a po chvíli mu povedal: Rozpučím ťa ako chrobáka.
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme II. (Štyria kamaráti)
Pokračovanie príbehu o sile kamarátstva, v ktorom sa dozviete ako vznikla tá najsilnejšia a najlepšia partia kamarátov na svete.
Ľuboš Zahradníček
Spoločne to zvládneme I. (Adam)
Úvod do príbehu o kamarátstve. Moja veľmi osobná spoveď, v ktorej sa vyrovnávam so šikanovaním, ktoré som zažil ako školák
Ľuboš Zahradníček
Návrat
Chcem sa dotknúť tvojej prítomnosti. Raz. Naposledy. V nádeji, že sa vrátim. Že ešte prídem a spolu so mnou farebný deň tvojich ôsmich narodenín. Osem - to sú všetky prsty na jednej a tri na druhej ruke. Presne toľko. Pozri!
Ľuboš Zahradníček
Ruiny
Keď sa tento zvláštny úkaz dostal až k hradu, zrazu nebolo vidieť na desať metrov a citeľne sa ochladilo.
Ľuboš Zahradníček
Moment
Vánok mi odhrnul ofinu. Snáď, aby som lepšie videl. Najprv na svoje dlane a keď som sa chytil zábradlia za sebou, tak tú bezodnú ničotu dole. Nič len prázdno. Kdesi v hĺbke maličké, úplne malé stromy a lúka.
