Nasávač ( def. ) – známy aj ako „ chodec “. Individualita, ktorý sa snaží spoznávať svoje okolie jemne adrenalínovým spôsobom.
VAROVANIE: I keď sú častokrát iba veľmi ťažko odlíšiteľní, NIKDY ich nenazývajte „ turista “!!!
Nasávanie ( def. ) – alternatívny spôsob spoznávania daného miesta (mesta) pomocou chôdze.
Pravidlá:
1. Nemôžete sa stratiť.
2. Nikdy (ak ti nie je naozaj nevyhnutné) nechoďte po tej istej trase viac krát.
3. Pohybujte sa zásadne pešo. Povolené je maximálne jedno použitie dopravného prostriedku počas jednej „Jazdy“.
4. Majte pri sebe minimálne zásoby jedla.
5. Fotoaparát nie je povinný, ale ani zakázaný.
6. Pýtanie sa domorodcov na smer cesty je povolené iba vo výnimočných prípadoch. Domorodcov je zakázané strieľať!
História:
Jedným z prvých nasávačov bol Slovák Jany Chodec . Po spoznaní rodnej dediny, stoličného mesta i cisárskej Viedne sa vybral nasávať až hen, za Veľkú mláku (rozumej do Ameriky, nie za Liptovskú Maru). Tam spropagoval nasávanie do takej miery, že sa stalo národným športom. Veď tam aj bolo čo spoznávať!
Rozľahlé pláne a nebetyčné vrchy, panenské rieky vlniace sa cez tajomné pralesy... Jany bol vo vytržení. Bledé tváre však nedbali jeho pravidiel a pri objavovaní používali zbrane a kone. Keď Chodec spoznal, akú pligu medzi Indiánmi spôsobil jeho šport, oddal sa alkoholu a o niekoľko rokov v úplnom zabudnutí zomrel.
Niekoľko jeho ortodoxných prívržencov však pretrvalo a nad fľašou jeho obľúbeného a následne po ňom pomenovaného alkoholu spísalo jeho Učenie . Dokument, pod ktorý sa v priebehu času podpísalo niekoľko desiatok velikánov nasávania (Jozef Pribilinec, Neil Armstrong, Willi Fog a mnohí iní), Vám tu dnes predkladáme na preštudovanie.
Štýly:
free ride – len tak sa vyberiete a necháte sa unášať (pozitívne – k ľuďom a svetlám; negatívne – od davu a svetiel)
checkpoint ride – na mape (prípadne po pohľade z hotelového okna) si vyznačíte niekoľko bodov, ktoré si chcete pozrieť.
target ride – niečo podobné ako „ checkpoint ride .“, zameriate sa však iba na jeden cieľ. Ak je tým cieľom nejaká udalosť, medzi profesionálnymi nasávačmi sa udomácnil výraz „ event ride “.
Všetky štýly sa dajú hrať na vyššej obtiažnosti - s použitím tzv. „ faktoru času“. Napr., keď vás váš über-šéf pozve na pivo s tým, že „ stretneme sa večer o ôsmej v XXX “, je to klasický príklad „ target ride “ kombinovaný s „ faktorom času “. Keď vám k tomu dá aj mapu so zle vyznačenou reštauráciou, je to klasický prípad nemeckj precíznosti kombinovaný s individuálnou blbosťou. Nášmu heroickému vstupu na scénu presne o 20:00 vo veľkej miere napomohlo aj to, že sme z hotela vyrazili už o pol siedmej.
Free ride (voľná jazda)
Najobľúbenejší štýl. Odporúča sa však iba skúsenejším nasávačom. Pri zažratí sa do nasávania sa totiž chodec-amatér môže dostať až za hranicu „ bodu návratu “. V tom prípade sa musí nakontaktovať na najbližšiu taxislužbu. Nastúpením do taxíka sa hra končí a nasávač sa musí potupne vrátiť do hotela. (Využitie taxíku na návrat do najbližšieho checkpointu a nasledovné pokračovanie v nasávaní sa považuje za najhrubšie porušenie Stanov a prichytený chodec bude bez milosti vylúčený z Lóže nasávačov!) Ak však už máte svoje nasávačské detstvo za sebou, bez obáv sa oddajte tomuto spôsobu spoznávania sveta.
Celý trik spočíva v odosobnení sa od vôle. Po odchode z hotela sa vyberte náhodným smerom. Pomaly. Nemáte sa kam ponáhľať. (Pozn.: „ Free ride “ sa nedá sťažiť „ faktorom času “!!! Nebuďte však sklamaní, „ free ride “ je výzva sama o sebe.) Prechádzajte sa, obdivujte pôvaby miesta, kde sa práve nachádzate. Ak chcete, foťte...
Po príchode na križovatku sa nechajte viesť vyššou mocou. To znamená jediné – na ktorej strane naskočí na semafore zelený panáčik skôr, to je váš nový smer. Nefrflite nad ním – nikdy totiž neviete, kam vás zavedie.
V prípade, že ste v mieste, kde nie sú semafory (prípadne už v samom historickom centre), máte na výber z dvoch variantov:
- pozitívny
- negatívny .
V prípade pozitívneho prístupu sa nasávač, ktorý sa ocitne v stave momentálnej nerozhodnosti, snaží vzniknutý problém riešiť kladným spôsobom. Čo znamená, že sa vyberie smerom k jednotlivcovi (jednotlivkyni) či davu ľudí. Prípadne sa nechá zlákať svetlami či neznámymi (alebo naopak veľmi známymi) vôňami.
Negatívny prístup (ako vyplýva z jeho názvu), je presným opakom predchádzajúceho. Preferovaný je prevažne nasávačmi-veteránmi, ktorí prahnú po nových zážitkoch, aké sa na tradičných turistických cestičkách zažiť nedajú.
Checkpoint ride
alebo „ jazda za súborom dopredu vytýčených stanovíšť “ sa teší mimoriadnej obľube hlavne medzi menej skúsenými nasávačmi. Predsa len, pohybovať sa po relatívne známej trase je oveľa bezpečnejšie (bezpečnejšie – v zmysle čo najneskoršieho ukončenia hry).
Checkpoint ride sa delí na tri podskupiny:
- observe (nasávač si vyberie iba také stanovištia, ktoré sú identifikovateľné voľným okom – kostolné veže, komíny, výškové budovy, ...)
- paper (po dôkladnom plánovaní si nasávač-amatér v teple hotelovej izby vyznačí na mape celý súbor cieľov aj s trasami a časovou následnosťou. Skúsenejší chodci odporúčajú vyznačiť si aj alternatívne trasy – jeden nikdy nevie, ktorá ulica bude práve rozkopaná)
- digital (momentálne ilegálny spôsob využívajúci služby siete GPS. Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy na jeho povolenie. Postoj autorov tejto publikácie je jednoznačný: „ Šípku na displeji dokáže sledovať každý debil! “)
Target ride
Aktivita, ktorá sa asi najvýraznejšie podobá na „ turizmus “. Nasávači na svojej ceste za poznaním a spoznávaním okolitých krás častokrát neodolajú a zatúžia po prezretí si bedekerovských destinácií. Na tom, samozrejme, nie je vôbec nič zlé. Záleží však na prístupe. Pretože chodci sa od obyčajných turistov podstatne líšia.
Tradičného nasávača v dave odhalíte iba veľmi ťažko. K jeho podstate totiž patrí snaha o splynutie s domorodcami. Snaží sa na ich svet pozerať pozerať svojimi očami, ale vnímať ho v širších súvislostiach. Širších, ako je display digitálneho fotoaparátu.
Títo adrenalínový športovci nenosia na krkoch zavesené kamery a fotoaparáty s megaobjektívom. Svoje (ak nejaké majú) foťáčiky si schovávajú vo vetrovkách či vreckách kapsáčov. Nenosia tričká „ I love NY “, „ HAMBURG “ alebo „ My friend was in London and only thing he brought me is this fucking T-shirt “.
Nie. Nasávači sa vyberú za cieľom preto, lebo chcú. Chcú zažiť ten pocit, keď k niečomu prídu s otvoreným srdcom a daná stavba alebo loď alebo strom ich osloví. Dom, ktorý tu stojí už niekoľko storočí a videl do prístavu vplávať všetko od plachetnice až po Queen Mary II. Dom, ktorý cez vojnu mohli zbombardovať. Ale nezbombardovali...
Ten pocit , kedy ste záhadným spôsobom obaja na jednom konkrétnom mieste a navzájom na seba pôsobíte. Ten pocit vzájomného pochopenia a rešpektu. Taká malá radosť z bytia.
Takže, vážené dámy a páni, hor sa do nasávania!
Poďakovanie: tento článok by nemohol vzniknúť bez výraznej podpory litra pomarančového džúsu, 175 gramovej marcipánovej tyčinky a francúzskej televízie tv5 .
