Čo od blogovania očakávam? Sám neviem. Možnobudú moje občasné príspevky výborné, možno dobré, možno... vôbec nie. Možnovás, blogerov aktívnych i pasívnych, pobavím, možno prinútim zamyslieť sa,možno... ani nedočítate.
Dlhosom rozmýšľal, či sa na blogovanie dám. Predsa len, človek bez (alebo s malou)publicistickej a literárnej praxe a hneď takto vo veľkom! Akýnamyslenec! Doteraz sem-tam fejtónik, sem-tam básnička... A zrazu takto,pre celé Slovensko, pre celý Svet! Priznám sa, zľakol som sa tých možností... Tejzodpovednosti.
Blogsa nedá len tak pokrčiť a zahodiť ako nevydarená papierová poézia či próza.Nebude hodnotený v úzkom kruhu očami priateľov a známych. Nie! (Niekedy)Odborné a (niekedy) nemilosrdné oči čitateľov mi, v tom lepšom prípade, napíšupravdu rovno do diskusie. Nech teda skončímhociako, skúste sa k mojim článkom vyjadriť. Chváľte i haňte, frfliteči sa pousmejte, ale hlavne – reagujte. Aby som vedel. Na čom som...
