A už tretí deň chodíme behať. Akože dobrovoľne. Volajme to dobrovoľne, kedže naša (ne)slobodná vôľa núti naše úbohé tlsté telá do niečoho, čo im je v hlbokej podstate odporné a neprirodzené.
Z manželákov je to po lesnej cestičke aspoň 5 kilometrov (ok, možnože menej, ale neskúšajte ma o tom presvedčiť!!!). Pretože informatické pupky nezmiznú len tak, ako sa objavili... Odkedy som prestal šermovať , pribral som 10 kíl. Za deväť mesiacov!!! Ako sa TOTO mohlo stať?! Najprv som si myslel, že to bude nedostatkom tréningových klikov a brušákov. Žeby ich jemná redukcia zo 100 kusov (týž)denne na nulu spojená s bezuzdným prežieraním sa mala aj takéto vedlajšie účinky? Pochybujem. Asi to bude tou genetikou...
Dnes, na tretí deň pravidelného športovania (júúú, už to bolo 3x, takže to MÔŽEM nazývať pravidelné športovanie!!!) sme to dokonca zvládli od začiatku po koniec bez zastavenia. Ehm, veď čo ak by to nakoniec nebolo tou genetikou? Koniec je vlastne polovička cesty, pretože pri zábrane pri karlovesskom Tescu (hmm, aspoň myslím, že je to Karlova Ves, Bratislavu až tak nepoznám) sa otáčame. Otáčanie spočíva v potení, vyplazovaní jazyka a snahe chytiť ak nie druhý, tak aspoň nejaký dych. Dnes nás tam skoro chytil aj nejaký túlavý vlčiak, takže sme sa otáčali véééľmi pomaly a pokojne. Aj tak by sme neboli schopní odísť rýchlejšie...
Keď potom doklusáme na intrák, čaká nás sústredenie . Sústredene sa snažíme dotýkať čo najmenej vecí v našom okolí, keďže takto spotení do studenej sprchy ísť nemôžme ( spomínal som už tú studenú sprchu?! ). Konkrétne mne stačí, že som si vyše týždňa liečil zápal priedušiek privezený z pošahanej madridskej hotelovej klimatizácie.
Po hodinovom sústredení sa sa postupne (’ Geróóónimóóóóóóóóóóóó!!!’) vrháme pod prúdy ľadovej vody. Človek sa potom cíti taký nejaký osviežený. A menší. Fyzika pevných látok funguje. Všade ...
Po večeroch potom browsujeme po webe a posielame si s Peťom blbé videá. A ako magori si každý film idúci v Andrejovej dočasne zdedenej telke najprv skontrolujeme na imdb. Ak má rating pod 5 bodov, ani ho nepozeráme. Teda, ani by sme ho nepozerali, ale nikomu sa nechce vstať z postele a prepnúť na iný program. Juj, mať tak diaľkové ovládanie! Bez neho je každý chlap akýsi nekompletný. Inu, hádam by sme aj do krčmy šli, ale - športovci na pivo nechodia! Na to bude čas cez víkend ...
Obrazová príloha
Peťova obliečka na paplón nemá gombíky. Preto ju Peťo každý deň musí opäť a opäť navliekať. Neboli by sme ale hlavy študované (Mgr. a Pae(d)Dr.), aby sme neprišli na riešenie... |
A TENTO sa sem ako dostal?! Toaleťák na stole alebo Hľadaj ihlu v kope sena... |
Ihla sa našla. Aj s niťou. |
Ehm, pre tých, ktorí nepochopili na prvý krát... |
Á, akciáááá: Šiju šiju si botičky... |
Á, a je po akcii: vlastnoručne prišitý gombík ! |
Jediný, ktorý prežil alebo Konfrontácia minulosti a prítomnosti |
Takto vyzerá konečne správne pozapínaná obliečka! |
Na záver prihodím Peťov monológ k stavu našej izby: ‘ Začíname tu mať bordel. Konečne! Už som sa tu prestával cítiť ako doma... ’
