Zdroj: http://parallelexit.net " author=" " /> Ako žiak môže úspešne zvládnuť Monitor? Možnosti sú dve. Buď sa naučí (áno,aj takí sú), alebo má šťastie (vzácne prípady, ktoré sú omylom považovanéza kolektívne Šťastie v podobe distribúcie testov aj s vypracovanými otázkami, však skôr spadajú do kategórie Personálnej blbosti ). Na žiacku škodu, Šťastie sa v rovnici vedúcej k pozitívnemu výsledku z testu (naschvál nepíšem k vzdelaniu) dá prirovnať iba k premennej. Jeho hodnota sa ale dá vhodnými nástrojmi priblížiť k čo najvyššiemu podielu.
Niekto má šťastia viac, iný menej. Aj podľa storočiami overeného tvrdenia „ Keď je Šťastie unavené, sadne si aj na vola “ je element Šťastia rozdelený v populácii veľmi nerovnomerne. Stačí sa pozrieť na niektoré vedúce pozície. (Ehm, hocikde, NIELEN medzi politikmi!) Tí menej šťastnejší sa preto snažia aktívne si vygenerovať svoju trošku Šťastia. Predsa len, čakaním na Šťastie by niektorí nezmaturovali ešte dnes. A vôbec, kto si dobrovolne prizná, že je vôl?
Medzi zaužívané „ približovadlá “ patrí korupcia. Či už vo forme dezertu, butiľky alkoholu či iného všimného. „ Ruka ruku myje “, ako sa vraví, „ môj syn spraví štátnice a Ty, docent, máš novú Fabiu. “ Ehm, kde sme to... aha, monitory...
Korupcia je však spôsob veľmi sebecký. Ja tebe, ty mne. Ostatní závistlivo tŕpnu. „ A čo my? “, pýtajú sa. Kto nám umelo navýši naše Šťastie (bavíme, sa, samozrejm, stále o skupine, ktorá sa nechce/nedokáže naučiť a nemá prostriedky na nakláňanie si Šťastia na tú správnu stranu)? Kričte„ Hosana! “. Sú tu filantropi! Ľudia dobrej vôle, ktorí nezištne a navlastné riziko otvárajú zamknuté sejfy v riaditeľni, prípadne sa po večeroch(alebo počas veľkej prestávky v učebni informatiky) nabúravajú do systémuMinisterstva školstva. Títo dobrodinci potom svoje vedomosti šíria ďalej.A bezplatne!!! Kto to kedy videl...
No a čo spraví žiak, ak sa mu takáto príležitosť naskytne? No nekúp to! Hlavne, keď je to zadarmo... „ Sám hoď kameňom, kto si bez viny! “ Tak si súbory z internetu stiahne, doma naštuduje a za a) zaplatímúdrejšiemu spolužiakovi za ich vyriešenie, prípadne za b) chytí si múdrejšiehospolužiaka za školou a pod hrozbou násilia si od neho spoluprácu vynúti.(Dole s ilúziami, nežijeme v ideálnom svete!)
Prečo je to tak? Veď predsa Minister(stvo) si každoročne svoju verziu testov stráži ako oko v hlave. Podľa plánu ju rozdistribujú tesne pred konaním testu. Takto sa zabezpečí, že všetci ju dostanú v rovnakom časea bude po probléme. Všetci na jednej štartovacej čiare! Krásna Idea (novážne krásna!). Po probléme však nieje. A s podobným prístupom asiani tak skoro nebude.
Mám preto jeden návrh: Dajte ľudu chlieb a hry a žiakom znenie monitorových otázok!
Fúj, burič! Voľnomyšlienkár! Heretik! Verím, že viacerým sa vám nožík vo vrecku otvára pri podobných názoroch (v dnešnej dobe to bude skôr mobil ako nožík, súc si vedomý tvrdenia „ Slovo je ostrejšie ako meč “). Skúsme sa však zamyslieť, čo by sa stalo, ak by sa to bolo stalo:
Ako spomínaný chlieb a hry, ani zverejnenie monitorových otázok nebude jednoduché (nedajboh, zadarmo!). Prečo by sa nemohlo na oficiálnej stránke Ministerstva školstva objaviť desať, alebo aj dvadsať verzií Monitorov? Voľne na stiahnutie. A ktorá verzia by bola tá správna by žiaci uvideli až na testoch (hehe,prípadne žiadna – toto by ale asi neprešlo z dôvodu morálneho dopadu napsyché adolescentov).
Argument, že by to pridalo viac práce pre zamestnancov (božeuchovaj, skoro som napísal darmožráčov!) ministerstva školstva? Neverím! Ešte keď ja som učil matematiku (ok, hoci len doučoval, ale v mnohých prípadoch to bolo viac učenie ako doučovanie), existovalo množstvo zbierok s príkladmi. Verím, že ich všetky nespálili na námestiach pošahaní novodobí inkvizítori. Chvalabohu, matematika sa podriaďuje každej ideológii. Alebo je to naopak?
Stačí zostaviť iba niekoľko vhodných textov (neočakávam, že niekto vyrobí vlastné príklady a zase, koľko kombinácií, variícií a permutácií sa dá vyrobiť na otestovanie tak praktických a prepotebných vedomostí o výpočte času, ktorý by potrebovali siedmi traktoristi na zoranielánu poľa o rozmeroch 300m krát 2km, ak jeden traktorista zorie... )a tieto zverejniť. Nech sa žiaci trápia! Nech počítajú!
Viem, že ani takto sa úniku informácií nevyhneme. Dá sa tomu však aktívne predísť. Stačí, ak by namiesto SuDoKu informatici zamestnaní na ministerstve do gulášu, ktorý spôsobí zverejnenie 20 verzií Monitorov, niekoľko dní pred dňom D na niektoré študentské servery či chatovacie stránky (aj tak tam chodia) poslali dve či tri (preboha, samozrejme, že pod rôznymi prezývkami – to ja len pre istotu ) verzie zaručene správnych Monitorov. Najlepšie by bolo, ak by boli dokonca úplne odlišné od tých zverejnených na stránkach MŠ. To len potom začne chaos!
Vnesme nedôveru do radov študentstva! Nikto nikomu nebude veriť! Keď je minister(stvo) neschopný udržať tajné veci tajnými, teba sa na vec pozrieť z iného uhla. Nová doba, pánové, nová doba! Chceli informačnú vojnu? Budú ju mať. Je to síce komplikovanejšie ako vyhováranie sa na nekompetentných a úplatných podriadených, ale je to podľa mňa riešenie schodnejšiea hlavne nízkonákladové.
A o to predsa ide, nie? Aby sme mali nízkonákladové školstvo...
PS: Tento článok je venovaný môjmu spolužiakovi A., ktorý nám na Gymnáziu vždy počas Monitorov posielal na papierikoch správne odpovede ;)
