reklama

V ženskom svete

V to sobotné ráno som mal na raňajky – nejako okolo jednej hodiny, keď som zdvorilo odmietol ísť so spolubývajúcimi na obed do čínskej reštiky – ďalšiu variantu jogurtovej torty (banán, hrozienka a med). Inak, ten banán som si kúpil v piatok v Tescu, kam som pôvodne šiel len pre žiarovku. Tá v mojej izbe sa mi vypálila a byť 2 dni potme je veľa už aj na mňa (môžem ja za to, že v Albertovi nemajú žiarovky?!) Zjedol som teda polku torty (druhú polovicu som nechal pre Hemana, ale nejako sa k nej nemá, takže... Soráč brácho, muehehe!!!), obliekol sa a vyrazil do Lucerny. Práve tam totiž prebiehal Japonský den. Dokelu, vlastne nie! Ešte predtým som zaskočil do podblížstojaceho kaderníckeho salónu. Po dvoch mesiacoch som už akútne potreboval ostrihať. Vlasy. Na hlave.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

 Keďže ma v piatok nevzali – vraj sa treba objednať, ale nikto tam aj tak nebol, ach jaj, no môžem sa vám ja vietečo na také nóbl salóny! – dohodol som sa s tetou strihačkou na sobotu a po zdravom uvážení mi pripadala druhá hodina poobedná ako najskorší možný termín. V teplákoch a tričku som tam teda vbehol (papuče som si prezul iba preto, že som si ich nechcel zašpiniť), zazvonil na zvonček a razom sa ocitol v moderne zariadenej miestnosti plnej divných prístrojov, rôznofarebných fľaštičiek a kôp lajfstajlových časopisov s lesklými obálkami. Ocitol som sa v ženskom svete . Že prečo tam, možno sa spýtate? Ak by ste sa nespýtali, nasledujúci odstavec môžete preskočiť.

 Takže preto, lebo za á toto je v podstate pod Hemanovou izbou a za bé som nikde v centre Prahy nenašiel normálne holičstvo! Také, vysnené, ako z kubánskeho filmu: starý holič mihá nožničkami a potom vás britvou oholí, do toho mu zo starého rádia, ktoré rovnako ako majiteľ pamätá ešte Che Guevaru, hrajú plnokrvné rytmy salsy plné vášne a v rohu sedia jeho priatelia, v oblakoch cigarového dymu popíjajú rum a hrajú domino. Vlastne, k tomuto môjmu ideálu som sa priblížil iba raz. To keď som sa bol dať ostrihať užneviemkde a po ostrihaní teta vytiahla britvu, zopárkrát ju pretiahla po rokmi vyleštenom koženom remeni a priložila mi jej ostrie na krk. V tom momente som dokázal zastaviť akýkoľvek pohyb v blízkom vesmíre a vo svojom tele, takže som nielen nedýchal a srdce mi prestalo byť, ale pozastavil som aj tvorbu nových bielych krviniek v kostnej dreni a rast nechtov. Nakoniec všetko dobre dopadlo a ja som si hlavu na striebornom podnose neodniesol. ( V podstate som so sebou žiadny strieborný podnos nemal, takže by som si tú hlavu musiel odniesť v igelitke. Ako kapra. Hmm, to bol len taká povianočná reflexia... )

 Neisto som teda stál uprostred miestnosti ako Alenka za zrkadlom (a že tam tých zrkadiel mali!), keď v tom prehlásila teta strihačka TÚ vetu. „ Prosím?! “ „ No jistě, pak se to lépe stříhá “ a zmizla za závesom niekam do tmy. O 10 sekúnd spoza závesu vystrčila hlavu „ Tak co, kde jste? Pojďte za mnou. “ „ A to mi vážne chcete umyť vlasy?! “, neveriaco som sa spýtal, keď som hlavu opatrne vkladal do toho porcelánového bratranca pisoáru. „ No jasně! “ No do kelu...

 Naposledy mi umývali hlavu iné ruky ako moje vlastné, keď som mal v kohútiku asi 25 centimetrov, sedel som v plastovej bielej vaničke a hral sa s gumenými pískacími zvieratkami. Nejako som to však prežil. Vlastne to bolo celkom fajn (všetci starí holiči mi za toto rúhanie ododnes okamžite zapichnú tupú hrdzavú britvu do srdca namiesto srdečného Buenos dias seňor ). Teplá voda, voňavý šampón, jemné prsty... keby mi ešta teta strihačka zapla tú plazmovú telku a Playstation, čo k nej bola pripojená, mohol by som tak stráviť veky. Vážne.

 Hlava však bola opláchnutá a tak sme sa premiestnili pred zrkadlá do červenokoženého kresla. „ Tak jak to chcete? “ „ To je jedno... Čo? Jaj, ehm, vlasy? Mno...“ a radšej som do konverzácie zapojil racionálnu hemisféru. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k omylu s nedozernými následkami a ja by som na niekoľko nasledujúcich týždňov vyzeral ako hipisák skrížený s členom hitlerjugend . Toho by som sa rád už vyvaroval. A to nielen preto, že nemám rád tie ich hnedé uniformy.

 Po celom akte strihania, ktorý dopadol k mojej spokojnosti, nasledoval ďalší šok. Ako som tak sedel v kresle a po očku poškuľoval, či tu náhodou predsa len nemajú niekde britvu, som rozmýšľal, ako prebehnem tých 10 metrov bez toho, aby mi prechladla hlava (ako som bol v detstve varovaný vždy, keď som chcel ísť von s mokrými vlasmi). Teta strihačka však odložila hrebeň a nožnice a s profesionalitou obyvateľky Tombstonu tasila fén. FÉN?! Ten som naposledy použil pred asi sto rokmi, keď som si sušil ponožky. No je to ale deň plný prekvapení!

 O pol tretej som teda ostrihaný a vyfénovaný (cítil som sa ako pudlík a vyzeral ako Tina Turner, ktorá omylom prehryzla kábel vysokého napätia) prezliekol a vydal sa do spomínanej Lucerny. Na japonskú kultúru.

 V Lucerne boli ľudí ako maku a japoncov ste si všimli, iba ak ste okolo seba nevideli oči v štandardnej výške. Dal som si nejaké origoš tofu aj nejaké veľmi základné suši – ryža zabalená v nejakej riase (čo ale kľudne mohol byť aj igelit) so sójovou omáčkou a nechal si kaligraficky napísať svoje meno. Tým som však iba vypĺňal čas, pokým prišiel hlavný bod programu – divadelné predstavenie bábkoherca Noriyukiho Sawa . Bolo to skvelé, nápadité, originálne a zábavné. Fasa chalan, tento Nori.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

  Miroslav - ak to teda nemám hore nohami...


 Ešte celý zjaponskený (ste vedeli, že v Japonsku existuje profesia uťahovač opaskov na kimone gejší?!) som si potom kúpil DVD Lady Snowblood (vraj jedna z Tarantinových inšpirácií pre Kill Bill). Doma som sa konečne naobedoval, pozrel si MASH a Tristana a Izoldu (v dosť úbohom prepracovaní pôvodnej legendy) a rozmýšľal, čo s načatým večerom. Chcelo by to zase niekam vypadnúť! V rozhodovaní ma podporila aj MMSka od pána profesora:

 Že Sup sup chlastat a nie gamesit


 Tak som im odpísal a vyrazil.

  Hehe, treba spojiť príjemné s užitočným ;) Dopozerám Tristana a Izoldu a niečo podniknem. Že nazdravie!


Ale to už je iný príbeh...


Miro 'amplitur' Zajko

Miro 'amplitur' Zajko

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  0x

     Vyštudovaný informatik a marketingový manažér. Pracuje, pretože inak by mal príliš veľa voľného času (viď foto). Momentálne v Prahe.     A dakedy tu bolo, že "závislý na dobrých knihách, dobrých jedlách, dobrých filmoch, dobrých počítačových hrách a dobrých ľuďoch (špeciálne výnimočných ženách) - jednoducho, milovník života" Tak som zvedavý, či sa niečo zmení...(kontra)produktívny kontakt:zajko(a)blog(o)sme(o)sk Zoznam autorových rubrík:  Z poetického črievkaZabíjanie voľného časuUdrelo mi do receptoraHistorický šermDo denníkaZo zeleného zošitaSpoza notebookupre Kristínkupre KatkuŠpanielsko, Portugalsko 2007NajsúkromnejšiePražské denníkyTenerife 2008Maroko 2009Kuba 2009SúkromnéSpoločnosťNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu