Inak si totiž neviem vysvetliť, prečo som si pred dvoma dňami naordinoval pre svoje veďniejeprečo zanedbávané telo o. i. aj o 20 brušákov viac, ako obyčajne (rozumej - z nula na 20 denne). Ten prvoplánový pocit je neskutočný. Pevná vôľa opäť zvíťazila! Bez diét či iných zázrakov onedlho zhodím pod tričkom sa nebezpečne týčiacu pahorkatinu („ Z toho si nič nerob. To je poznávacie znamenie IT-čkárov. Informatický pupok sa to volá.“ spolubloger Stýblo )
Prvotné nadšenie veľmi rýchlo vystriedalo zdesenie. Kurnik, to je už ráno?! Doprčíc, ako sa vypína ten hnusný budík? A kde mám nohavice? A PREČO sa nemôžem postaviť z postele?! Wuáááá!!! Trpím...
Po ledvaprežití dvoch mučivých dní sa ako čerešnička na torte blbosti vyníma dnešný obed. V návale testosterónovej mucho nezraniteľnosti som si vybral nejakú thajskú podivuhodnosť. Kúsky mäsa a kúsky hríbikov a kúsky zeleniny a kúsky radšejaninechcemvedieťčoho . Moju nesmrteľnosť jemne nahlodal kolega, ktorý mi preložil názov toho jedla. Niežeby mi to niečo hovorilo. Kolená mi roztriasol jeho dodatok – „ veľmi štipľavé “. So zhrozením som počúval svoje ústa, ktoré namiesto „ Šajze! Najn! Halt! “ na kuchárkine „ Guten apetit! “ odpovedajú medovým hlasom „ Danke šén!“. A to si ešte moja ruka naložila na tanier plnú lyžičku chilli omáčky! Moje telo si so mnou robí, čo chce...
Thajsko som nakoniec precestoval tak do polovice porcie. Ďalej sa naozaj nedalo. Štípalo to jak šľak. A to som sa chilli ani nedotkol! Kolega si trošku nabral, na koštovku . Očervenel, oči mu vyliezli navrch hlavy a po treťom nádychu povedal „ Ehm, celkom dobrá...“ a zotrel si slzu z líca. Mne to prišlo iracionálne neviemprečo strašne smiešne. S vyrehotanou vypálenou dutinou ústnou som sa začal zvýjať na stoličke. Moje brušné svaly však proti týmto prudkým pohybom rázne zaprotestovali. Wuáááá!!! Trpím...
A tak som sa smial, plakal, kričal a držal sa za brucho asi tri minúty. Dosť dlho na to, aby si ma všimli všetci pojedači thajskej pomsty v jedálni a s podozrievavým pohľadom odsunuli svoj tanier. Ospravedlňujem sa, ten 6 eurový obed s tým nemal nič spoločné...
Písanie roztodivných viet, plných zdrobnelín a iných rečníckych kudrliniek, radšej ani nespomínam. Hej, kto je ten nový psychopat v mojej hlave?! A tá nová oktarínová bublinka okolo srdca?! Wuáááá!!! Trpím...
