Hymnus na lásku

Mohol som si vybrať pre svoju bakalársku prácu čokoľvek. Pre mňa ako budúceho sociálneho pracovníka by bola určite prospešná téma so sociálnejším cítením. Tak teda prečo teraz rozvíjam riadky o sile lásky?
Nepoznám krajšie srdce, ako to, ktoré nainfikovala láska. Tento zázračný cit dokáže zmeniť aj najhoršieho človeka. Len ju treba nájsť a rozvinúť. Hlboko v srdci každého človeka sa ukrýva kúsok lásky. Záleží len na nás či sme schopní s ňou pracovať a vyjsť na povrch. Podľa môjho názoru sociálna práca bez lásky nemôže existovať. Sú to dve neoddeliteľné súčasti. Pracovník, ktorý neotvorí klientovi srdce mu nemôže skutočne pomôcť. Možno klientovi dokáže zabezpečiť prácu, strechu nad hlavou, vybaviť doklady... ale nikdy nie pokoj v duši a to je občas dôležitejšie ako akákoľvek iná pomoc. Nepristupovať k človeku s láskou a empatiou znamená nedokázať mu rozumieť. Netvrdím, že nie je dôležité používať metódy a nástroje sociálnej práce, ktorým nás učia v škole, ale človek, ktorý pristupuje k človeku s láskou je často krát omnoho mocnejším sociálnym pracovníkom.
Už som načrtol, že tento prenádherný cit je ukrytý v srdciach ľudí. Ale kto ho tam vlastne vlial? Odpoveď na túto otázku dostaneme, ak nahliadneme do srdca úprimného kresťana. Prečo sa ten pravý kresťan dokáže tak dokonale a omnoho lahšie rozdať? Lebo verí v Boha a Boh je láska. On sedí na nebesiach a je prameňom pozemskej lásky. Z nebies sa na nás valí prameň čistoty a sebarozdávania. Vlieva sa do sŕdc všetkých ľudí, ktorí v Neho veria a tí tú lásku šíria do celého sveta. Keby nebolo Boha, nebola by na tomto svete ani štipka lásky. Ďakujme preto Bohu z celého srdca, že nám tu lásku dal. Že nám dal cit, pomocou ktorého dokážeme ľudom pomáhať a čarovať im úsmev na tvári.
Isus Christos je najväčším dôkazom lásky Boha, k nám ľuďom. Boh Otec poslal svojho jednorodeného syna, aby nás vykúpil a spasil. Jediný syn zomrel za hriechy tohto sveta. Toto je láska. Všetky evanjeliá, dokazujúce tento prenádherný čin, sú nástrojom pre dokonalý život. Aj apoštol Pavol dokonale poznal silu lásky, pretože mal možnosť poznať Isusa osobne. Zanechal nám množstvo listov, ktoré nás učia plnohodnotne žiť. Nielen mne, ale aj všetkým ľudom na tejto zemi zanechal obrovské bohatstvo. Silu a podstatu lásky vysvetľuje v trinástej kapitole prvého listu Korinťanom – „Hymnus na lásku...“
...láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne...
Tieto 2000 rokov staré slová sú dodnes najkrajším vyjadrením lásky a kým táto zem bude existovať najkrajšími slovami aj zostanú. Neexistuje preto ani najmenšia pochybnosť, že apoštol Pavol bol a navždy pre nás zostane najväčším šíriteľom lásky medzi ľuďmi. Ja už ma margo toho iba dodám, že láska má silu liečiť a je zaručene kráľovná citov.