Upísaná diablovi

Spravidla si neužívam letné prázdniny na pláži s fľaškou coca-vodky v ruke pod rozkvitnutým figovníkom. Slniečko vidím ráno, keď si to párem diaľnicou Trnava - Bratislava a potom večer keď prechádzam okolo Kuchajdy. Ležia tam vypražené kakaové telá. Z otvorenej chrapy mi odkvapne slina a mám tisíc chutí zastaviť a skočiť si. Nemám však dôvod kontaminovať bratislavské vody mojím spoteným telom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Ale nie o tom som chcel. Moje letné brigády sa rozbehli, keď som mal 16. Viezol som sa v zelenom favorite stlačený medzi dvomi chlapmi po 50tke, ktorí slopali celou cestu lacné pivo z Lidlu. V aute bolo asi 60 stupňov, ale okno sa nesmelo stiahnuť. Išli sme snáď 200km bez zastávky. Ani jeden z nich necítil potrebu cikať. Vlastne ani sa nečudujem, cikali priamo spod pazuchy. Ale neodradilo ma to ísť zarábať ťažké prachy, do ďalekých Čiech. Bolo v podstate fajn a na ďalšie prázdniny som sa tam s podobnou partiou vrátil. Uprostred bezduchého stavania železníc pre českých firmu mi však brnkol brat, že na Slovensku sa dajú vyťažiť ešte ťažšie prachy. Prednosť pred pivnou republikou dostala slovenská ekonomika.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z Olomouca do Brna to autobusom netrvalo príliš dlho. Ocitol som sa na mega-brnianskom nástupišti. Poviem vám, pre 17-ročného fagana ohromný adrenalín. Hodiny na kostolnej veži odbíjali 23.00 a ďalší spoj mi išiel okolo tretej. Zopár ľudí vystúpilo pofajčilo si a nasáčkovali sa späť do autobusu. Zostal som tam stáť s cestovkou v ruke a nejakou tisíckou vo vrecku. Autobus odišiel a všetko stíchlo. V diaľke zareval niekto ožratý. Okolo košov chodili Rómovia, ktorí si ma jedným očkom oťukávali. Na konci svietila jediná non- stop kaviareň. Rýchlym krokom som a pobral dnu. Barman sledoval nejakú českú reality show. Zdalo sa mi to však omnoho pohodlnejšie, ako vonku na lavičke. Keď som sadol, krvný tlak mi jemne klesol a žalúdok začal tráviť. Rómovia vonku len naprázdno klepli chrupom.

SkryťVypnúť reklamu

Pri sŕkani tretieho džúsu sa vo dverách objavila bohyňa českej krásy. Teda, nebola to Tatiana Kuchařová, ale čosi podobné. Ladné krivky, minisukňa, vek okolo 22. Barmanovi aj mne odkvecla sánka. Sadla si do boxu oproti . Pohľad barmana čoraz častejšie spočíval na nej. Slečna sa po chvíli začala správať akosi čudne. Objednala si vodku, ktorú kopla skôr ako sa čašník otočil. Priniesol jej ďalšiu. Váľala sa po boxe, držala za brucho a zohýbala až k zemi. Ani sekundu nedokázala sedieť na mieste stále čosi robila. Buchla si aj druhú vodku. Nedokázali sme sa na ňu nepozerať. Tentoraz však už nie zo záujmom, ale s nechápavým pohľadom. Platím a odchádzam vonku na terasu. Zapálim ešte jednu Marlborku a počúvam šum nočného Brna.

SkryťVypnúť reklamu

Vnútri sa rozbil pohár, ešte tam čosi trieskalo a po chvíli vyjde aj ona. Sadne na plastovú stoličku vedľa a zhlboka dýcha. V očiach slzy. Bál som sa spýtať, čo ju trápi. Po chvíli sa začne vykladať na stôl. Peňaženka, kľúče, mobil, injekcia a lyžička. Vidí, že sa na to všetko prizerám, ale netrápi ju to. Zohrieva si lyžicu zapaľovačom, naťahuje do striekačky. Postaví sa a pristúpi ku mne. „Postrážiš mi to?" kladie na stôl peňaženku, kľúče a mobil. „Jasné, neboj sa." Z peňaženky na mňa čučalo minimálne 10 000 kačiek. Keby som to vlastnil, nemusím sa hrabať po žiadnych brigádach a zajtra cestujem domov. Slečna odchádza. Sadla si na lavičku asi 30 metrov ďalej. Dobre na ňu vidím. Dáva si škrtidlo, zaťahuje ho zubami a pichá... Okolo nej sa hmýria rómovia, ale ona si ich nevšíma, nebojí sa, má všetko v paži. Sedí, hľadí do blba. Potom vstane a kráča ku mne. Nohy jej utekajú do X. Krivo sa usmeje a zamrmle chabé dík. Berie veci. Už ju netrápia kŕče, už sa nezvíja od bolesti, už je jej dobre.

SkryťVypnúť reklamu

Dlho som za ňou pozeral. Zmizla mi v tme. Bolo počuť len hrkajúci kufor na kolieskach, ktorý za sebou ťahala a potom zmizla úplne.

V tú noc som odišiel do Blavy. Pracujem tam každé leto, ale vždy keď niekto povie Brno, mám ju na mysli. Mladá a krásna žena, mohla si obmotať okolo prsta kohokoľvek. Mohla mať krásny život, mohla toho toľko dokázať...svoj život upísala diablovi...

Peter Zákutný

Peter Zákutný

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyhodťe ma dverami, ja sa vrátim oknom podám Vám ruku a poviem: "Ďakujem, aj tak som potreboval vyvetrať..." Zoznam autorových rubrík:  Ne(politické)Ne(technické)Čo život dal...Moja MYŠ(a)LIENKACítim sociálneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu