Aké teda boli tie Vianoce pred rokom 1989? Treba na ne spomínať naozaj len v zlom, alebo to bolo trochu inak? V socializme som sa narodila aj som v ňom prežila kus života : ako dieťa, študentka, manželka a mama. Aké teda boli "socialistické Vianoce"? Každý kto hovorí o radoch na mandarínky, banány, ananás, burské oriešky a iné tovary, hovorí pravdu. Neboli bežne dostupné tak, ako dnes. Človek musel buď mať známych v obchode, ktorí mu tovar odložili, alebo vystáť rad v obchode. Zaujímavé na tom však je, že tie nedostatkové potraviny nikdy na vianočnom stole nechýbali.
A aké boli detské Vianoce? Čarovné! Možno čarovnejšie ako Vianoce dnešných detí. Že prečo? Pretože my sme nemali toľko hračiek, ako majú dnešné deti. Hračiek sme mali poskromnejšie, ale dodnes si pamätám na Vianoce, kedy mi Ježiško doniesol veľkú bábiku s ozajstnými vlasmi a zatváracími očami, na veľkú modrú krabicu, ktorá ukrývala nábytok pre bábiky a samozrejme knihy. Tie nesmeli chýbať ani pod jedným stromčekom. O veľa rokov neskôr, keď som už ako mama nakupovala darčeky pre syna, vždy som vedela nájsť pekné hračky. Mali sme doma plyšáky, autíčka, autodráhu , vláčiky,neskôr autá na baterky a samozrejme knihy a lego.Vždy hračky primerané veku. Stavebnica Lego, to bola kapitola sama o sebe, nedala sa totiž kúpiť bežne v hračkárstve, ale len pred Vianocami, alebo na jesenných trhoch. Ale pod našim vianočným stromčekom ležala táto čarovná krabica každý rok, každý rok bola kúpená na Slovensku až na tú poslednú v roku 1989, tá bola kúpená vo Viedni. Teda žiadne pecne chleba, to som v živote nepočula, ani šuštiaky, ani popísané mikiny. Tie totiž začali nosiť až po roku 1989.
A čo Vianoce dnešných detí? Dnes detské izby často pripomínajú hračkárstva. Obrovský sortiment v obchodoch s hračkami sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa presúva do jeho izby a tak nie čudo, že deťom už pomaly niet čo kúpiť, majú všetko a hračky často predbiehajú vek dieťaťa aj o niekoľko rokov. A to nielen v dobre situovaných rodinách. Smutné na tom je , že deti sa tak ani nemajú na čo tešiť. Darčeky si vyberajú dopredu a teda nie sú pre nich žiadnym prekvapením. Dnes sa vytratilo čaro zháňania darčekov , čaro konečnej radosti z nich a čaro radostných prekvapení. A otrepané darčeky ako ponožky, svetre, košele? Áno, boli za socializmu, ale sú aj dnes a budú aj o 50 rokov.
