Pri pohľade zhora to vyzerá na pohľad veľmi opojne, slávnostne a sugestívne. Ľudia sú vzájomne niečím prepojení, sú doslova nasiaknutí pozitívnou energiou, eufóriou, túžbou po lepšom živote, vidinou krajšieho zajtrajška.... Spoliehajú sa na to, ako keby Nový rok mal vyriešiť všetky problémy sveta, aj napriek tomu, že sme na nich všetci poctivo a dlhodobo „ pracovali“ celý rok. Všetci sa zdravia, objímajú , pripíjajú si navzájom v partii, alebo aj s cudzími ľuďmi. V prvý moment mi napadá, že by som chcel byť v tomto bezstarostnom a šťastnom dave a tak im začínam aj trochu závidieť.
Spustil sa očakávaný ohňostroj, pri ktorom človek zabudne na čas a len v nemom úžase pozerá na tú nádhernú ilúziu obrazcov svetla. Ohňostroj je nádherný a opäť nesklamal. Po jeho skončení všetci kričia, pištia a nadšenie vrcholí. Na druhý pohľad však zisťujem, že väčšina ľudí má spoločného menovateľa, ktorý jediný dokáže vytvoriť túto bujarú atmosféru, priam neskutočný ošiaľ a nádherný pocit spolupatričnosti všetkých zo všetkými. Aké by to bolo úžasné, keby ľudia zostali takíto navždy. Napadá ma, že keby sme stále popíjali, možno... Aká škoda, že alkohol má len dočasné účinky.
V tomto čase si mnohí ľudia dávajú rôzne Novoročné predsavzatia. Napríklad schudnem, začnem sa učiť jazyky, prestanem fajčiť, zlepším si známky v škole, nebudem piť , zmierim sa s kamarátom a podobne. Je úsmevné, čo všetko si dokážu ľudia predsavzať a čo sa napokon aj skutočne zrealizuje. Mnohé z takýchto predsavzatí sa postupne vytratia z mysle ľudí podobne, ako sa vyparí alkohol z tela. Po určitom čase si ani nespomenú na to, čo si sľúbili. Všetci vieme koľko toho opití ľudia narozprávajú... Všetci by chceli, aby sa udiali v ich životoch výrazné zmeny. Napríklad : aby sa zbavili chorôb, našli si výborne platenú prácu, zlepšili fyzickú kondíciu, našli ideálneho partnera, urobili kariéru, zbohatli a čo ja viem čo ešte. V duchu si hovorím: Skutočne chcú, aby sa tieto zmeny udiali? Sú ochotní pre to niečo vykonať , prípadne obetovať? Zrejme dokiaľ sú pod vplyvom alkoholu, tak áno. Najlepšie by bolo, keby to tak niekto iný zariadil alebo aby sa stala náhoda. My sami sme so sebou celkom spokojní a necítime potrebu sa zmeniť. Tou najväčšou zmenou by malo byť predsavzatie, že konečne preberieme zodpovednosť za svoje životy.
Napadá ma taká kacírska myšlienka, či nás náhodou nespája práve alkohol a jeho účinky. Rýchlo ju zavrhujem a snažím sa na to už nemyslieť. Veď ako by sme potom vyzerali pred svetom? Ale aj tak. Čo keby sme si začali dávať predsavzatia v zásade v triezvom stave a najlepšie v dostatočnom časovom predstihu pred Silvestrom? Najlepšie by asi bolo urobiť to v písomnej forme aj s konkrétnymi dátumami ukončenia jednotlivých predsavzatí. A možno, že by sme ich mali rozposlať všetkým známym a priateľom. Možno aj kolegom v práci a šéfovi, aby nás mohli kontrolovať. To by ale znamenalo, že to s tými predsavzatiami myslíme úplne vážne a to by už nebola žiadna sranda. Pravdepodobne by sme porušili tradície a to sa predsa nerobí. Tradícia jasne hovorí, že príchodom Nového roka sa dávajú predsavzatia. Čo by si o nás pomysleli ostatní? Nech to radšej zostane po starom. Najdôležitejšie je, že takto si môžeme dávať každý rok predsavzatia bez zbytočných obmedzení, administratívy a birokracie.
