Tento článok je úryvok z pripravovanej knihy Jána Zbojeka : Kód systémového myslenia.
Ľudia sa líšia navzájom hlavne nadobudnutými skúsenosťami. Život je večný a skladá sa z množstva po sebe nasledujúcich jednotlivých žití. U každého človeka je toto množstvo žití iné. Rozdiel v úrovni poznania je daný predovšetkým tým, že každý máme za sebou už niekoľko žití. Voláme ich inkarnácie. Niekto ich má za sebou viac a iný menej. To logicky vysvetľuje, prečo dochádza v jednej školskej triede k takým veľkým rozdielom medzi rovnako starými študentmi. Jedni žiaci sa počas štúdia nudia, druhí ledva stíhajú porozumieť a niektorí sa musia so školou rozlúčiť, lebo nezvládajú. Podobné rozdiely sú aj u jednovaječných dvojčiat v rodine. Majú doma rovnaké podmienky pre výchovu a osobný rozvoj. Jeden si ide za svojím a na svojej ceste dosahuje samé úspechy. Druhý robí často chybné kroky, je roztržitý a rodičia musia zaňho stále niečo hasiť. Rodičia a okolie sa nestačia čudovať, ako je to možné. Najčastejšie ich porovnávajú s úspešnejším súrodencom a potom im vytýkajú, že sú leniví a neporiadni. Napokon to vyriešia tak, že ich potrestajú. Všetci vieme zo skúsenosti, že to nefunguje. Naopak, zhoršia si vzájomné vzťahy s vlastnými deťmi.
Ľudia sa najviac líšia v úrovni celkového poznania, kde najdôležitejšiu úlohu hrá jasný a prehľadný svetonázor. Pod vzdelávaním nemám na mysli len akademické odborné vzdelanie, na ktoré sme často tak neoprávnene pyšní. V tomto prípade mi ide hlavne o univerzálne vedomosti o tom, ako funguje život. Tieto podstatné vedomosti o živote, vzťahoch a vzájomnej komunikácii majú potom dôležitý dopad na úroveň nášho vedomia. Je to hlavne osobná filozofia a svetonázor, ktoré zvyšujú úroveň celkového poznania človeka. Tam sa všetko začína. Pravidelné komplexné vzdelávanie tvorí základný predpoklad rozvoja človeka a jeho samostatného fungovania.
Nikdy nebudeme vedieť, akú úroveň poznania máme, dokiaľ si to nevyskúšame v praktickej činnosti a neskonfrontujeme to so životom. Len samotný život dokáže preveriť naše skutočné poznanie a obohatiť nás o potrebné skúsenosti. Až tam sa ukáže, akí v skutočnosti sme. Takéto poznanie obohatené o skúsenosti potom rozhoduje o tom, či budeme v živote spokojní, šťastní a úspešní, alebo nie.
Niektorí mladí ľudia sa správajú rozumne, pretože už majú z minulých životov niečo odžité. To sa prejaví v ich nadobudnutých skúsenostiach, ktoré majú pre nás najvyššiu hodnotu. Navonok nerobia základné chyby a ich rozhodnutia sú rozvážne. Sú schopní spoľahlivo dokončiť načaté dielo a preto sa stávajú pre ostatných oporou. Takéto „staré duše“ sa často stávajú vodcami a výraznými osobnosťami spoločenského života.
Tí, čo majú menej odžité, sú často veľmi naivní a leniví. Bezhlavo sa púšťajú do pochybných aktivít, tárajú a robia samé hlúposti. Konečným výsledkom ich neuváženej činnosti sú časté pochybenia, havárie a choroby. Pritom majú rovnaký vek, vzdelanie a majú podobné sociálne zázemie ako ich skúsenejší spolužiaci. Snaha pomáhať im väčšinou vyjde nazmar. To, ktorá duša je stará a skúsená a ktorá mladá a neskúsená, možno vidieť na ich spôsobe života. Prejavuje sa to v chápaní, vo vnímaní sveta a celkovom správaní. V praktickej činnosti dosahujú staré duše lepšie výsledky.
Vyvarujte sa posudzovať a hodnotiť druhých ľudí. Je nesprávne hovoriť, že jeden je lepší ako druhý. Všetci sme si rovnocenní. Rozdiel v správaní jednotlivých ľudí je daný len úrovňou poznania. Najdôležitejšie pre nás je pochopiť to, že sa všetci môžeme postupne vzdelávať a zdokonaľovať.
