Tento blog je úryvok z pripravovanej knihy Jána Zbojeka: Kód systémového myslenia. Múdrosť a praktické spoznávanie zákonitostí života sú spoľahlivo uchované v prísloviach, porekadlách, povestiach, bájkach a rozprávkach. Dedili sa z pokolenia na pokolenie väčšinou ústnym podaním. Teraz sú uchované v knihách, piesňach, zvykoch a tradíciách. Málokto sa však zamýšľa nad tým, čo nám chcú odkázať naši predkovia. Bez pochopenia významu ich odkazu si vôbec nedokážeme plnohodnotne uvedomiť, ako vlastne funguje svet. Tieto odkazy by sa predovšetkým mali stať základnou súčasťou výchovy detí v rodinách a na školách. Často ich berieme na ľahkú váhu a hovoríme si: „Veď sú to len povesti a rozprávky pre deti“. Namiesto toho, aby sme z nich vyťažili čo najviac skúseností a múdrosti, sa radšej pasívne pozeráme v televízii na bezduché a čoraz častejšie agresívnejšie rozprávky. Keď sme starší, tak najčastejšie sledujeme telenovely, romantické filmy, kriminálky, športové prenosy a rôzne reality show. Najradšej sledujeme bulvárne bsprávy a čítame módne a hudobné časopisy. Ja to volám kratochvíľa alebo zabíjanie voľného času. V skutočnosti ide o mrhanie tým najdôležitejším duševným bohatstvom, čo máme k dispozícii.
Človek bol stvorený, aby samostatne premýšľal, využíval predstavivosť a bol schopný tvoriť nové veci, ktoré mu spríjemňujú a obohacujú život. V prvom rade by sme sa mali naučiť spoznať život, jeho zákony a pravidlá a prispôsobiť sa jeho tempu. Nesnažme sa urýchľovať niečo, čo sa nám neskôr aj tak vypomstí alebo vymkne z rúk. Preto sa hovorí: „Pomaly ďalej zájdeš.“ Dnešný konzumný štýl života spôsobuje, že pasívne pozeráme na to, čo robia druhí a počúvame to, čo rozprávajú. Pravidelným opakovaním takejto činnosti tomu uveríme a nakoniec z toho vznikne návyk, ktorý sa volá uniformita. Hovorí sa , že: „Sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou.“ Výsledkom je, že bez rozmýšľania automaticky robíme a rozprávame to isté, čo ostatní. Preto sa ocitáme väčšinou mimo skutočnej reality života. Paradoxom je, že všetci naokolo sa navzájom presvedčujeme, že toto je náš skutočný svet. Vôbec si neuvedomujeme, že tento virtuálny svet bol médiami zámerne vytvorený nielen preto, aby nám akože „spríjemňoval“ život. Hlavný dôvod, prečo bol vytvorený je, aby sme nemuseli samostatne rozmýšľať. Toto sú najdôležitejšie okolnosti, ktoré nás spoľahlivo odvádzajú od skutočnej reality.
Je to umelo vytvorený „virtuálny svet“ plný zábavy, rôznych atrakcií pre ľudí, ktorí nemajú jasný cieľ. Tento nový životný štýl dokáže na dlhý čas príjemne zabaviť ľudí, ktorí nevedia, čo chcú v živote dosiahnuť. Celebrity, ako napríklad známi speváci, herci, moderátori, modelky a športovci za jeho propagáciu dostávajú veľké odmeny a získavajú významný spoločenský status. Sú neprimerane odmeňovaní za to, že odvádzajú pozornosť väčšiny ľudí od skutočnej podstaty života. Nahovárajú ich na nezmyselný konzumný život plný módy, technických noviniek, filmov, počítačových hier, ktorý ich dovedie akurát tak do obrovskej zadlženosti. V konečnom dôsledku ich privedie napokon do stavu trvalej nespokojnosti. Všeobecne platí, že nadmerná konzumácia čohokoľvek škodí. To isté, čo platí u človeka sa prejavuje v prírode aj v spoločnosti. Mnohí tak väčšinu času trávime a žijeme vo virtuálnom svete, ktorý je na míle vzdialený od skutočnosti. Obávam sa, že tento virtuálny svet nemá žiadnu konečnú alternatívu. Poučme sa z histórie ľudstva. Každá spoločnosť, kde prevládol konzumný životný štýl (Rímska ríša) sa prestávala vyvíjať a časom zanikla. Niektoré scifi filmy nám naznačujú, akým smerom by sa mohol vyvíjať náš svet. Kto vie, kam to všetko smeruje aj teraz. Ja osobne verím v rozumného človeka, jeho tvorivého ducha, inteligenciu, schopnosť rozmýšľať a tvoriť veci v prospech ľudí a rozvoj života.
