Som známa ničiteľka práčiek. Naozaj s nimi nerobím nič neprimerané. Nešpáram sa v nich skrutkovačom, netrieskam do nich kladivom, tĺčikom či nohou, ba ani uhorky na zaváranie v nich nepremývam, ako som to raz videla v telke. Nič také nerobím. Správam sa k nim slušne. Triedim šatstvo podľa farby, stupňov zašpinenia, kupujem do nich čistiace delikatesy a tie nesolidárne práčky sa v našej domácnosti kazia!
Manžel tvrdí že vyžarujem nejaké smrtiace vlny ktoré kynožia prístroje práčkovité. Syn sa zas vyškiera že sú to skôr smrdiace vlny z ponožiek. A tak sa nám pokazila už v poradí piata práčka. V stave zúfalstva ma manžel obdaril starodávnou mašinou od svokry. Váži skoro dva metráky, motor má dvakrát väčší ako priestor na pranie a je primerane otĺčená. So slovami "toto vydržalo viac ako tridsať rokov, dúfam že ju nezkynožíš " ju postavil do rohu kúpeľne. Vyzerá hrozne, tá práčka, tak som ju decentne zakryla dečkou.
Príšerne ma štvú práčky, nemajú ma radi, žerú ponožky a na truc sa kazia. Pri poslednej domácej porade som predniesla návrh. V záujme našich financií prenechám pračkovanie na mojich dvoch Pištov. Návrh neprešiel, prehlasovali ma v pomere 2-1. Vraj ešte vkladajú nádej do odolnosti našej staronovej haraburdy.
Mne už nedôverujú, som vraj Pračkonátor.
