Anna Zboraiová
By si sa čudovala...
Mi riekol môj mladý....obed sa dováral, povedzme že potreboval len doladiť...tak som k nemu postavila sobášeného...rád sa tvári užitočne a dôležito.
Fascinujú ma matky, ktoré napomínajú svoje deti potichu a oni ich poslúchajú.Mám svoje názory na veci okolo seba ale ak sa zmýlim uznám svoj omyl a nežijem v ilúzii o svojej pravde. Zoznam autorových rubrík: Ómamine recepty, Náhle traumy vedomia, Annikine fejtóny, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Anna Zboraiová
Prudká úvaha o vlastnej dôležitosti
Poviem vám som sebakritická, často aj sebareflexná:) Aj keď s obľubou píšem jednoduché články s minimálnou výpovednou hodnotou tak ma to vytešuje. Sú síce niekedy neuveriteľne naivné, sentimentálne, tvrdé a málokedy kontroverzné. Podotýkam že vo viacerých prípadoch s gramatickými chybami a príšernou štylistikou. Dámy a páni to som ja...
Anna Zboraiová
Homo periculum sapiens
lebo pozitívny život potrebuje aj negatívne nálady...lebo mať občas náladu pod psa človeka posunie v pred...lebo pozitívne myslenie potrebuje aj negatíva...
Anna Zboraiová
Asi som z Centauri, lebo z Venuše určite nie
Dnes som sa cez obedňajšiu prestávku v práci, rozhodla len tak v záchvate ničnerobenia prečítať si časopis. Vraj pre ženy. Občas mám totiž nutkanie byť kúlová a trendy a hustá. Väčšinou sa potom očastujem nespisovnými slovami na štyri či päť písmen alebo tie slová spojím do vety. Som totižto expert v samourážaní.
Anna Zboraiová
Teta, vychovali ste hovädo!
Dnešná mládež nie je hroznejšia ako tá mládež do ktorej som pred rokmi patrila aj ja. Nič nie je len ružové ale ani čiernobiele. Nemienim poukazovať na neduhy doby, lebo doba je taká akou si ju spravíme.Stal sa len nedávno jeden incident...
Anna Zboraiová
Šoféri moji, mierne osprostelí...
Dnes som nad vami úporne premýšľala. Hlavne nad vašou identifikáciou lebo verte či nie, traja z vás ma div nezvalčekovali na mieste kde nemali čo hľadať. Na chodníku. Rozmýšľala som kde ste sa nabrali, kde máte korene a hlavne ako vás spoznať.
Anna Zboraiová
Malí velikáni Slovenska /časť prvá/
Dr. Jozef Tiso Prvý v poradí malých velikánov sa narodil ako druhorodený syn mäsiara Gašpara Tisa a že ich podľa počtu mal desať. Stalo sa to vo Veľkej Bytči 13. októbra roku pána 1887. Zhodou Božej náhody sa stalo že uzrel svetlo sveta do veľmi nábožnej rodiny. Jej členovia po večeroch miesto rodinných kucapác čítali životopisy svätých.
Anna Zboraiová
Ako si nás Peso osvojil
Jedného zimného, skuchravécho, proste milo nepekného tmavého rána som vyššla z domu a zakopla o čosi pod nohami ležiace a vrčiace. Po prvotnom šoku že či sa sobášený po šťvrťstoročí nescapovateľ a leží pred dverami som sa ukľudnila. Ale pre istotu som skontrolovala spálňu. Situačný stav naznačoval že chrápe v posateli. Tak som vykukla z dverí a poriadne prezrela čo to vonku vrnčí, skučí a váľa sa.
Anna Zboraiová
Pane Bože pekne prosím...
je to prevzatá myšlienka z piesnePane Bože pekne prosím, zlatý dážď nech sa sype na nás , na naše domy, na naše malé domy, na naše okolie , na naše myšlienky a priatelstvá...
Anna Zboraiová
Len pre ten pocit?
Dnes som sa rozhodla pre dobrosrdečnosť. Ale naozaj je to tak? Darovala som dve poukážky na zľavu v média klube slečne pred kníhkupectvom. Bola by to dobrosrdečnosť, keby som si tie knihy mohla kúpiť sama. Ale nemohla, ani tie poukážky by mi nestačili aby som kúpila vysnívanú knižku. Moje financie na to nemajú.
Anna Zboraiová
Kde zmizli pavlačoví ľudia mesta Košice?
Prechádzam sa uličkami, zablúdim do pasáží a dávno zabudnutých dvorov. Spomínam na detstvo.
Anna Zboraiová
Obyčajné nedeľné chvíle
O tom ako je nedeľa deň pokoja. šomrania, spokojnosti a reptania. A hnusných nedeľňajších nákupov.
reklama
Anna Zboraiová
Koláž drobných radostí
Drobné radosti sú všade okolo nás, len je niekedy ťažké si ich všimnúť.
Anna Zboraiová
Čoho sa najviac bojím...
Dnes som zistila že sa viac bojím mojích depresívnych myšlienkových pochodov ako telesnej choroby.
Anna Zboraiová
Spomienky...
Ovieval ma vánok, a šum starých líp ma ukľudňoval. Namáhavé kroky do kopca,až som klesla na kraj studeného mramoru.
Anna Zboraiová
Asi mu prestávam rozumieť...
Syn je chorý, manžel dostal neznámu kožnú alergiu, začal sa školský rok. Šmarjá, sranda, všetko sa dá vydržať, hlavne pod sedatívami.
Anna Zboraiová
Prázdno v duši alebo...
Neviem či sú to tie správne slová. Dá sa vôbec cítiť prázdno? Prázdno je predsa nič. Ničové nič! A práve takéto nič ma občas premkne.
