Anna Zboraiová
By si sa čudovala...
Mi riekol môj mladý....obed sa dováral, povedzme že potreboval len doladiť...tak som k nemu postavila sobášeného...rád sa tvári užitočne a dôležito.
Fascinujú ma matky, ktoré napomínajú svoje deti potichu a oni ich poslúchajú.Mám svoje názory na veci okolo seba ale ak sa zmýlim uznám svoj omyl a nežijem v ilúzii o svojej pravde. Zoznam autorových rubrík: Ómamine recepty, Náhle traumy vedomia, Annikine fejtóny, Súkromné, Nezaradené
Mi riekol môj mladý....obed sa dováral, povedzme že potreboval len doladiť...tak som k nemu postavila sobášeného...rád sa tvári užitočne a dôležito.
Poviem vám som sebakritická, často aj sebareflexná:) Aj keď s obľubou píšem jednoduché články s minimálnou výpovednou hodnotou tak ma to vytešuje. Sú síce niekedy neuveriteľne naivné, sentimentálne, tvrdé a málokedy kontroverzné. Podotýkam že vo viacerých prípadoch s gramatickými chybami a príšernou štylistikou. Dámy a páni to som ja...
lebo pozitívny život potrebuje aj negatívne nálady...lebo mať občas náladu pod psa človeka posunie v pred...lebo pozitívne myslenie potrebuje aj negatíva...
Dnes som sa cez obedňajšiu prestávku v práci, rozhodla len tak v záchvate ničnerobenia prečítať si časopis. Vraj pre ženy. Občas mám totiž nutkanie byť kúlová a trendy a hustá. Väčšinou sa potom očastujem nespisovnými slovami na štyri či päť písmen alebo tie slová spojím do vety. Som totižto expert v samourážaní.
Dnešná mládež nie je hroznejšia ako tá mládež do ktorej som pred rokmi patrila aj ja. Nič nie je len ružové ale ani čiernobiele. Nemienim poukazovať na neduhy doby, lebo doba je taká akou si ju spravíme.Stal sa len nedávno jeden incident...
Dnes som nad vami úporne premýšľala. Hlavne nad vašou identifikáciou lebo verte či nie, traja z vás ma div nezvalčekovali na mieste kde nemali čo hľadať. Na chodníku. Rozmýšľala som kde ste sa nabrali, kde máte korene a hlavne ako vás spoznať.
Jedného zimného, skuchravécho, proste milo nepekného tmavého rána som vyššla z domu a zakopla o čosi pod nohami ležiace a vrčiace. Po prvotnom šoku že či sa sobášený po šťvrťstoročí nescapovateľ a leží pred dverami som sa ukľudnila. Ale pre istotu som skontrolovala spálňu. Situačný stav naznačoval že chrápe v posateli. Tak som vykukla z dverí a poriadne prezrela čo to vonku vrnčí, skučí a váľa sa.
je to prevzatá myšlienka z piesnePane Bože pekne prosím, zlatý dážď nech sa sype na nás , na naše domy, na naše malé domy, na naše okolie , na naše myšlienky a priatelstvá...
Dnes som sa rozhodla pre dobrosrdečnosť. Ale naozaj je to tak? Darovala som dve poukážky na zľavu v média klube slečne pred kníhkupectvom. Bola by to dobrosrdečnosť, keby som si tie knihy mohla kúpiť sama. Ale nemohla, ani tie poukážky by mi nestačili aby som kúpila vysnívanú knižku. Moje financie na to nemajú.
Prechádzam sa uličkami, zablúdim do pasáží a dávno zabudnutých dvorov. Spomínam na detstvo.
O tom ako je nedeľa deň pokoja. šomrania, spokojnosti a reptania. A hnusných nedeľňajších nákupov.
Drobné radosti sú všade okolo nás, len je niekedy ťažké si ich všimnúť.
Dnes som zistila že sa viac bojím mojích depresívnych myšlienkových pochodov ako telesnej choroby.
Syn je chorý, manžel dostal neznámu kožnú alergiu, začal sa školský rok. Šmarjá, sranda, všetko sa dá vydržať, hlavne pod sedatívami.
Búrka, to je obloha popretínaná bleskami, ozvučená hrmením, kvílením vetra a neokrôchane studeným dažďom. Od útleho detstva sa bojím búrok ale zároveň ma fascinujú.
Už niekoľko dní sa v našej obývačke ozývali tajomné zvuky a šuchotanie.
V našej domácnosti sa začali strácať ramienka na šaty.
Sú to momentky, ktoré mi prinášajú najväčšiu radosť a upokojenie.
Alebo prudká úvaha o vplyve absencie pľuvátka v našej domácnosti na slovenské, európske ba aj celosvetové horúčavy.
A ťahajme ho zaň až kým nekvičí od únavy. Nečakajme len na lepšie časy ale berme ho tak že tie časy buď prídu alebo možno ani nie.