Anika si vykračovala na poštu vyplatiť účty, hundrúc si v mysli že kde ten svet speje keď trištvrtiny príjmu pôjdu na inkaso, telefón a pôžičku na bývanie. Lebo nikto jej byt zadarmo nedá.
Tak si vykračuje až zbadá pri miestnom potoku občanov váľajúcich sa v tráve s "exkluzívnym alkoholom" v záchvate smiechu. Nezbadala ich len ona ale aj oni ju. Zrazu jeden z nich vstal a dívajúc sa na ňu vraví:
"Nenávidím gadžov, všetci sú to vyjebanci !!!"
Anika stratila nielen ilúzie o svojich spoluobčanoch ale aj súdnosť, lebo z nej vyhrklo:
"Máš pravdu a ešte sme aj hnusoby lenivé, nie sme schopní pracovať tak veĺa a preto naše dane nie sú také vysoké aby vám zvýšili podporu na čučo!"
Občania boli v takom šoku že Anika stihla bez ujmy uniknúť. Ale doma sa jej dostalo hubovej polievky od manžela. Že vraj: Kristepane, to chceš mať s nimi problém? Nevieš aspoň v takej situácii mlčať?
Vyrozprávala svoj zážitok priateĺke rómke a ona sa na ňu začudovane pozrela a vyhrkla: " A to si ho nevedela hneď tam opľuť?"
Šľak ju ide trafiť z toho že má mlčať vtedy keď má chuť kričať a ziapať od sklamania.
PS: v podvečer manželka občana čo nenávidí gadžov prišla za Anikou či nemá aspoň kilo zemiakov pre ňu, lebo nemá z čoho zajtra variť. Anika odvetila že zemiaky má ale nedá. Na nechápavý výraz odvetila že ak ju jej manžel pokladá za vyj... gadžovku tak ho predsa nesklame. O dve hodiny prišli uplakané deti občanov a Anika tie zemiaky dala. A Anika zistila že tá nadávka bola predsa len správna, sme vyj... lebo sa dáme vyj...
