Čas v dnešnej dobe berieme pomaly ako tovar. Exkluzívny. Niekto si ho môže dovoliť, niekto nie. Presne rozdeľujeme deň na úlomky času podľa dôležitosti rebríčka hodnôt , ktoré sú nám dôležité.
Stala sa mi príhoda. Zarozprávala sa so mnou mamička s malým chlapcom, ktorý pobehoval okolo nás. Vážne mi vysvetľovala, že ona má deň rozdelený tak, že všetko stíha, prácu, domácnosť, svoje koníčky, syna odprevádza na hudobnú a tenis. Usporadúva mu narodeninové detské párty. Zrazu som zbadala ako ju rozrušený chlapček ťahá za rukáv.
"Mamíí" Mami mi práve vysvetľovala ako je dôležité mať čas na svoje deti. Zasekla sa v pol vete a dôrazne ho napomenula: "Teraz nie Peťko, mamka sa rozpráva s tetou, počkaj chvíľku a neplaš sa" "Ale mami, vieš čo sa stalo?" "Teraz nie, povieč potom!"
Mali by sme sa niekedy pozrieť na čas a hodnoty detskými očami. A zistili by sme že čas pre deti neznamená len hudobná, tenis či narodeninová párty ale aj náhodná pozornosť. Peťko sa chcel s mamou podeliť o zázrak že sa mu podarilo chytiť lienku a tá ho na rúčke šteklí...
