Nehľadajme všade a za všetkým zmysel, uznanie, nekonečné šťastie. Ono by to bolo dobré keby sa to raz našlo a najlepšie naraz ale skôr zistíme že čas dávno uplynul a mi ešte hľadáme.
Naučila som sa tešiť z maličkostí, napríklad dnes sa mi ušiel v našich malých potravinách slnečnicový chlieb-proste zázrak, už dva týždne sa mi neroztrieštila žiadna porcelánova šálka-megazázrak, syn sa rozhodol že pripraví večeru- no neviem či sa neblíži armagedon:)
Teším sa z nudných chvíľ, keď ma nik neruší. Keď len tak čumím pred seba a som sama so svojími myšlienkami. Raz za čas si spravím lenivý deň, capnem sa ráno do kresla a čítam, prepínam kanáli na TV a obkecám s manželom celý deň. Som vďačná za bežné radosti, náhodný nákazlivý smiech.
Každý by mal občas tak trochu piánko spomaliť a vnímať hoci všednú krásu okolo seba...
Počúvať šum lístia, džavot detí na ulici a do toho príšerný škripot cirkulárky. Nadšene kopnúť do kamienka a z chuti si ponadávať lebo kamienok je len vrchol väčšieho kameňa.
A potom si šťastne vzdychnúť: Nevyhrala som milión, ešte stále starnem ale je mi dobre, stále ma vedia potešiť maličkosti. Žijem svoj život všedne, nudne, smutne, šťastne, radostne, občas chválim, občas nadávam ale hlavné je, že ho žijem a nie prežívam.
