Keď ráno otvorím oči a netrápi ma pomyslenie na deň pred sebou. Z hlboka sa nadýchnem a teším sa zo slnka a nového dňa. V rozťahanej košeli sa plantám po dome a chystám raňajky, také bežné každodenné raňajky. Pečivo, maslo, džem, kakao a šípkový čaj. Sadneme si v kuchyni a raňajkujeme, tak ako každý deň a rozprávame sa o ničom a o všetkom.
Prejdem sa po záhrade, vdychujem vôňu vetra a úrody, rozmýšlam čo skôr robiť, či pozbierať uhorky alebo len tak sa teteliť pohľadom. Ale tetelenie počká a tak sa ide na zaváranie. Letmý bozk od manžela. Nechaj to tak, dnes máš meniny, ja to spravím za teba . Všedné slová, aspoň u nás. A tak idem do knižnice, vypožičiam si Večne spievajú lesy a zatúlam sa do polí za dedinou aby som sa usalašila na tráve a zasnívala sa. Okolo mňa prejdú kosci usmievajúc sa, zoširoka im opätujem úsmev. Taký obyčajný deň a predsa taký krásny, tak bežne krásny.
