Dýcham z plných pľúc. Čerstvý, podzimný vzduch nabitý energiou. Mrznú mi palce na nohách. Som naboso, papuče sú ako vždy niekde v dome. Slza dažďa mi kvapne na nos. Rozosmeje ma to, rozosmeje ma taká bežná vec. Je to tak absurdné až mi je dobre. S úsmevom vojdem do domu.
Prútený košík. Starý prútený košík na stole, plný jabĺk. Mám-nemám? Nemala by som, moje zuby sú v stave doliečovania. No dobre, jedno skúsim. Lahodná chuť opatrne kúsaných jabĺk. Zalieva ma radosť.
Ako dávno mi tak bezstarostne nebolo. Vidím prútený košík plný snov. Zabúdam na mesiace šedých dní a nekonečných nocí. Vracia sa mi koláž drobných radostí. Som späť.