Ešte donedávna sa májové zvyky dodržiavali aspoň po dedinách. Teraz je to čoraz zriedkavejšie. Naši predkovia si svoje zvyky chránili a snažili sa aby sa uchovali pre budúce generácie. Terajšia generácia však akosi zabúda na svoje korene a ľudové zvyky.
Máje- stavanie májov má korene v symbole obnovy prírody a neskôr začalo symbolizovať dvorenie a verejné potvrdenie citov mládenca k vyvolenému dievčaťu. Počas noci keď sa stavali máje, zvykli vyhrávať ľudoví muzikanti ťahavé nočné melódie a clivé serenády. Zaľúbení mladíci strážili svoj s pýchou postavení znak lásky s papekom aby ho nejaký posmešný potrimiskár neukradol a oni neostali v hanbe.
Májové vatry- majú viac symbolických znakov. Dá sa v nich nájsť starodávna mystická viera v prírodu a v božstvá ale má aj kresťanské znaky. Je spojená s ohňom, silou a snekonečnosťou prírody. Je vňom symbol znovuzrodenia a viery. Každý si môže prispôsobiť oheň týčiaci do výšky k tomu čo verí a dúfa. Oheň je nepriateľom a zároveň spojencom, je silou a zároveň slabosťou. Oheň predstavuje ľudskú podstatu.
Majálesy- sú veselé jarné slávnosti, plné hudby, spevu a smiechu. Sú to podujatia na oslavu jari. Radostné vítania tepla po zime. Úsmevy, praclíky, šišky, džbány vína, prvé stretnutia, radosť ktorá je úžasne nákazlivá. Polky, čardáše, pikantné piesne. Mierne vínkom šmrcnutý primáš zmiešava Straussovu polku s Montyho čardášom. To je majáles.
Turíce- v kresťanskom ponímaní sú to sviatky Zoslania Ducha Svätého. Turíčne zvyky sú však z úplne iného obdobia. Z obdobia starodávnej predkresťanskej éry starých Slovanov. Práskanie bičom na lúkach a turíčne vatry majú korene u starých božstiev, ktorí ochraňovali ľud pred zlými silsmi. Na Turíce sa otvárali a čistili studničky, nosili sa do príbytkov zelené ratolesti, ktoré mali za úlohu priťahovať dobré sily a ochraňovať pred zlom.
To je máj, mesiac nádherných zvykov a vetra ktorý jemne pochládza tvár. Náhle búrky a slnečné dni. Vôňa lipových kvetov a púpavy. Steblá trávy vlhké od rannej rosy. Teplý súmrak dňa.
