Tak napríklad knihy: v mojej malej domácej knižnici sa povaľuje Agatha Christie, Vanderberg, Dumas, príšerne vzrastajúca kôpka červenej knižnice, takého dosť krvavého Jeffery Deaversa priam hltám ale taký Vilikovský, Coelho /ani neviem či som dobre napísala tie mená/ sa tam nenachádzajú.
Ďalej, je síce pravda že takú Lampu zapínam až keď moje mozgové bunky obostrie tma a potrebujem sa poriadne rozčúliť sledovaním monológu jedného pána ale predstavte si ako sa viem sústrediť pri 7. s.r.o, Mafstory a iných intelektuálne nesprávnych programoch. Z Paneláka som pozrela 3, slovom tri diely aby som mohla polemizovať o tom či je to naozaj príšerne nemravný seriál a zistila som že to nie je také hrozné hoci ďalšie diely nepozriem lebo jednoducho nechcem. Keby bolo keby je fajn, Odsúdené nemusím z ružovej ordinácie mi rašia dávno zabudnuté pupáky a Súdnu sieň by som otrepala o hlavu scenáristom. Ďalej predstavte si dostávam zimomriavky hrôzy keď mám čo i len nakuknúť do psychologickej drámy či nedajbože nemeckej romantickej minisérie. J totiž pozerám bu´d také starožitnosti ako Diagnóza vražda, Colombo alebo futuristické ako Hviezdna brána a iné scifi seriál.
Chápem že niektorý majú iný názor a vkus a nikoho nepresviedčam že to čo sa mi páči sa musí páčiť aj im.
A veľmi ma trápi že nie som schopná pochopiť čo je pre mňa dobré a prínosné v mravnom živote. Čo ke´d si nebodaj začnem namýšľať že je to skutočnosť a začnem sa tak správať a nútiť druhých aby ich zaujímalo to čo mňa ? No proste hrôza!
A najhoršie je že tak úporne chcú niektorí pre nás dobro že my ktorí vymykáme sa už veľmi ťažko vieme ubrániť.
