Príšerne zblednem a zúfalo pobehujem po dome. Ocko má dovolenku a náš domov je v stave miernej nespolupráce. Lebo keď má ocko dovolenku a mi sa to dozvieme neskôr ako tri mesiace od daného týždňa tak ho nestíhame presvedčiť aby si odpočinul na horách, pri mori či v jednoduchšom prípade u babky.
Ocko bude dovolenkovať doma. Hrôza! Prekutre dom od pivnice po povalu, nie aby niečo urobil ale aby kontroloval. O piatej ráno naštartuje kosačku a na zúfalé volanie o milosť len sa usmeje že veď slnko už vyšlo. O siedmej nám začne robiť raňajky aby sme sa o desiatej keď nám už tak škvrká vo vnútornostiach najedli. Do večera robí audit a rozhoduje čo všetko by bolo treba opraviť. Večer sa prechádza po dome a zhasína svetlá. Šťuk kuchyňa, šťuk obývačka, šťuk toaleta. Zúfalý krik: Ocóó, veď som tu!!! Šťuk a ospravedlňovanie: prepáč, nepočul som ťa. Ocko rád šporí elektrinou, raz chcel vypnúť vypnuté svetlo.
Po týždni je audit spravený ale oprava vraj počká lebo on mal dovolenku. Ockovi končí dovolenka a nám galeje. Ale hlavné je že ocko je odpočinutý.
