Počas mojej púte pracujúcej osoby som zistila že čo zamestnávateľ to iné požiadavky. Môj bývalý zamestnávateľ mi poslal formuláre s peknými žltými šípkami kde podpísať a s požiadavkou obratom to poslať späť. O týždeň mi dorazil ďalší list s požiadavkou aby som poslala potvrdenie že som niekoľko mesiacov bola vedená na Úrade práce , samozrejme som nabehla do mesta vyžiadala ten lajster a obratom poslala späť. O niekoľko dní mi poštárka priniesla ďalšiu obálku zo žiadosťou aby som im ešte poslala potvrdenie potvrdenia že som nebola vedená na sociálke a nepoberala som žiadne peniaze od štátu. Takže som opäť nabehla do mesta vyžiadala dôkaz že ma vôbec ale vôbec neevidujú a opäť obratom poslala na mzdové ktoré sídli mimochodom v Bratislave a ja si nažívam pri Košiciach. Vynikajúce a to mi nemohli napísať už v prvom liste. Už ma mierne triafal šľak.
A zrazu pohroma. Manžel nabehne z práce s požiadavkou o potvrdenie koľko som zarobila minulý rok že to potrebuje ku svojmu daňovému priznaniu. Jasné že sa musela poslať žiadosť a následne sa čakalo na zásielku. Po čase mi zahlási že potrebuje tiež potvrdenie z Úradu práce že som tam bola vedená. Pre istotu som nabehla aj na sociálne aby mi opäť vydali potvrdenie potvrdenia že ma nepoznajú. Dúfam že to už je koniec lebo ten šľak u mňa naberá na obrátkach.
Pred rokmi som robila daňové priznanie pre seba a manžela osobne a trvalo mi to tri dni. V jeden deň mi daňováčky napísali lajster že čo mám zohnať, na druhý som to scháňala a v tretí deň všetko odovzdala.
Šľak aby trafil opletačky s daňovým priznaním. Keby sme aspoň za minulý rok zarobili toľko že to nervovanie za to aj stojí.
