A spomínaš si mami ako si sa tešila z mojich vylomenín, tvrdila si že sa v živote nestratím.
A pamätáš ako si sa príšerne rozčúlila keď som ako šesťročná vykutrala darček určený pod stromček a s cieľom ma potrestať si ten darček odniesla späť do obchodu nedbajúc na môj srdcervúci nárek?
Spomínaš si ako si ma brala na návštevy príbuzných, keď ti bolesti ustúpili, a ako som tie návštevy neznášala lebo som chcela byť s tebou sama, chcela som ťa mať aspoň na chvíľu pre seba?
Ja mám málo spomienok, väčšina dodnes bolí ale najviac ma bolí že som nemala možnosť ťa úplne spoznať.
Ty mami, a aj ocko a omama s naďapom ste navždy vo mne, ste súčasťou mňa a kým vás budem mať v srdci a mysli tak aj svetlo večné vám bude svietiť.
"Mami už si sa pomodlila?" ozval sa vedľa mňa môj syn
"Áno, moje modlitby sú spomienky, nech všetci odpočívajú v pokoji."
