Akoby som sa ocitla v inom svete. Svete kde sa premávajú príbehy , osudy a sny. To ticho , tá vôňa rôznych kníh by sa dala krájať. Rozprávky , drámy , komédie , detektívky , sci-fi , životopisy , encyklopédie , literatúra faktu. Ich postavy , osudy a opisy poletujú okolo nás.
Niektoré knihy boli v toľkých rukách že sú ošumelé, ale z ich vnútra srší spokojnosť. Ďalšie len čakajú aby sa stali obchytanými. Knihy sú obrazom ľudí dávno minulých , prítomných ale aj budúcich. Tých reálnych ale i vysnívaných. Keď sledujem film nepreciťujem sa do deja ale keď čítam knihu , akoby som v nej bola a zažívala osobne tie príbehy. Každý má nejaký svoj obľúbený žáner. Ja som však taký knihomoľ že čítam všetko.
Mám však obľúbenú ságu , Večne spievajú lesy sú mojou srdcovou záležitosťou. Opisuje sa v nej nádherná a drsná severská krajina a ťažký ale zároveň aj romantický život jednoduchých ľudí. Ľudí ktorí hľadajú svoju cestu životom.
Keď však chcem len tak relaxovať , tak beriem do rúk knihy od Vavyan Fable. Píše vynikajúce detektívky a fantasy. Hrdinky tejto spisovateľky sú mierne prešpikované feminizmom a pritom nádherne ženské...
A tak blúdim knižnicou kde Lancelot bráni x-tú nešťastnicu z dievčenských románov. Kde Sherlock zúfalo naháňa Hanibala a Poirot už dávno vie prečo tá príšera vraždí. Pán Wolodiovsky zúri nad Shindlerovým zoznamom a Máraiho príbeh dýcha túžbou srdca.
Knihy sú to , po čom siahnem ak chcem len tak snívať s otvorenými očami
